Kristus – naša pascha: Sväté tajomstvo myropomazania
Dar Päťdesiatnice
424 Tak ako paschálne tajomstvo Kristovej smrti a zmŕtvychvstania nachádza svoje zavŕšenie v zoslaní Svätého Ducha na apoštolov, tak aj naše znovuzrodenie v Kristovi je spečatené darom Svätého Ducha. Myropomazanie je pečaťou daru, ktorý sme prijali v krste. Manifestuje, že každý pokrstený človek prijíma príchod Svätého Ducha, tak ako apoštoli na Päťdesiatnicu. Toto pomazanie Svätým Duchom naznačuje, že každý kresťan sa narodil do nového života v Kristovi a stáva sa dieťaťom Otca, aby sa podieľal na kráľovskej, kňazskej a prorockej službe Krista pre spásu sveta. To je zdôraznené v modlitbe posvätenia svätého myra na Veľký a Svätý štvrtok:
Zošli, Pane, svojho najsvätejšieho Ducha na toto myro a urob z neho kráľovské pomazanie, duchovné pomazanie, ktorým boli pomazaní králi, veľkňazi a proroci a všetci ich nástupcovia – biskupi a presbyteri a všetci, ktorí až do dnešného dňa prijali nové narodenie v prameni znovuzrodenia… Urob toto myro zostúpením Svätého Ducha.[1]
Kráľovská, kňazská a prorocká služba
425 Po prijatí pečate daru Svätého Ducha sa kresťan stáva príslušníkom „vyvoleného rodu, kráľovského kňazstva, svätého národa, ľudom určeným na vlastníctvo, aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý… [ich] z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9).
Všetci, ktorí sa znovuzrodili v Kristovi, sú znakom kríža ustanovení za kráľov. A pomazanie Svätým Duchom ich vysväcuje za kňazov, aby okrem tejto osobitnej služby sa všetci kresťania – naplnení Duchom a poznaním – uznávali za príslušníkov tohto kráľovského národa a účastných na kňazskej službe. Lebo čo je pre dušu viac kráľovské ako to, že je schopná disciplinovať svoje telo, podrobovať ho Bohu? A čo je viac kňazské ako obetovať Pánovi čisté svedomie a na oltári svojho srdca prinášať čisté obety zbožného života?[2]
Prorocká služba veriacich sa napĺňa prinajmenšom tromi spôsobmi: neochvejným vyznávaním svojej viery, prehlbovaním svojho chápania viery a svedčením o Kristovi vo svete.[3] Preto sa Cirkev počas myropomazania modlí za novopokrsteného, aby sa stal „pevným, silným a neotrasiteľným v pravej viere, láske a nádeji“ a aby „odvážne, bez strachu a zahanbenia“ vyznával pre všetkými „meno Krista, nášho Boha“.[4]
426 Pomocou myropomazania sa spečaťuje dar Svätého Ducha, aby kresťan bol „odvážnym a víťazným bojovníkom Krista, nášho Boha“, pripraveným „trpieť a zomrieť z lásky k nemu“. Skrze „rast v čnosti“ môže kresťan dospieť „k plnej miere Kristovho veku“ (Ef 4, 13). To sa v kresťanovi dosahuje „vďaka sile, pôsobeniu, milosti a zostúpeniu Svätého Ducha“.[5]
427 Tak ako po Kristovom krste v Jordáne Svätý Duch viedol Krista v jeho spásonosnom poslaní a tak ako Duch vedie cirkevné spoločenstvo od zostúpenia na apoštolov na Päťdesiatnicu, tak aj v tajomstve myropomazania Svätý Duch udeľuje každému kresťanovi schopnosť rozoznať a realizovať základné povolanie svojho života pre spásu a premenenie sveta.
Obrad myropomazania
428 Obrad myropomazania sa vykonáva bezprostredne po krste, pretože tam, kde je život, je aj dych. Sväté myro, voňavá zmes olejov a ďalších aromatických zložiek, symbolizuje bohatosť a rozmanitosť duchovných darov, ktoré Svätý Duch udeľuje novonarodenému v Kristovi.
Vyvarujte sa domnienky, že tento olej [t. j. myro] je obyčajným olejom. Tak ako po vzývaní Svätého Ducha eucharistický chlieb už nie je obyčajným chlebom, ale Kristovým telom, tak aj tento svätý olej v spojení so vzývaním Svätého Ducha už nie je obyčajným alebo bežným olejom, ale stáva sa milostivým darom Krista a Svätého Ducha, darom, ktorý prináša príchod jeho božstva.[6]
Sväté myro posväcuje na Veľký štvrtok hlava samosprávnej cirkvi pre používanie kňazmi, čo dosvedčuje jednotu cirkvi.
429 Počas obradu myropomazania kňaz maže novopokrstenému čelo, oči, nos, ústa, uši, hruď, ruky a nohy. Pritom vyhlasuje: „Pečať daru Svätého Ducha.“ Novopokrstený sa má „každým slovom a skutkom“ páčiť Bohu a má sa stať „synom (dcérou) a dedičom (dedičkou)“ jeho kráľovstva. Svätý Duch premieňa myšlienky, city a skutky tých, ktorí sú príslušníkmi kráľovstva.
430 Slová „pečať daru Svätého Ducha“ svedčia o tom, že kresťan patrí Bohu. Kresťania sú jeho vlastníctvom, pretože sme boli „označení pečaťou prisľúbeného Svätého Ducha, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy“ (Ef 1, 13 – 14). Kresťan žije v Kristovi vďaka sile a pôsobeniu Svätého Ducha: „A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom – a je pravdivé, nie je lžou – teda ako vás poučilo, ostávate v ňom“ (1 Jn 2, 27).
Zdroj: https://eeparchy.com/wp-content/uploads/2020/08/Christ-our-Pascha-Catechism-of-the-Ukrainian-Catholic-Church-by-Comission-for-the-Catehism-z-lib.org_.pdf Preložil o. Ján Krupa
[1] Archihieratikon, Obrad posvätenia veľkého a svätého myra.
[2] Lev Veľký, Kázeň 4 na Narodenie Pána, 4, 1: PG 54, 149.
[3] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen Gentium [Svetlo národov], 12.
[4] Trebník, Obrad myropomazania, Pokojná ekténia.
[5] Trebník, Obrad myropomazania, Pokojná ekténia.
[6] Cyril Jeruzalemský, Mystagogické prednášky, 3, 3: PG 33, 1090.
