Nad vyznaním viery: Veríme v jednorodeného Syna (8)

Boh Otec plodí Syna v slobode a láske. Neviditeľná Otcova láska, z ktorej je Syn plodený, sa zviditeľňuje v Synovi: „Otec je neviditeľným [zjavením] Syna, a Syn je viditeľným [zjavením] Otca“ (Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 6, 6).

V tejto láske sú Otec a Syn jedno. Splodený Syn je v tom istom čase ako božská osoba odlišný od Otca. Otec plodí niekoho Iného od seba a zjavuje sa úplne v Synovi ako Iný (porov. Atanáz Veľký, Prvý list Serapionovi, 16). 

Boží Syn je „odleskom Božej slávy a obrazom Božej podstaty“ (Hebr 1, 3). Jeho osobné zrodenie z Otca je zrodením „Svetla zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého“ (Nicejsko-konštantínopolský symbol viery).

Boží Syn „zjavuje v sebe Otca“. Boží Syn je „živé Slovo“, ktoré bolo v Bohu „od všetkých vekov“ a bolo Bohom (porov. Jn 1, 1). Tento Boží Syn je „obrazom [Otcovej] dobroty, dokonalou pečaťou [Otcovej] podoby“ (Liturgia sv. Bazila). Tento Boží Syn je „obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15). A preto je Boží Syn zároveň Božím Slovom i Božím Obrazom.

Boží Syn zjavený vo Svätom písme

Pri udalosti Bohozjavenia na rieke Jordán sám Otec nazýva Ježiša Krista svojím vlastným Synom: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11).

V Starom zákone je titul Boží syn udelený Božiemu ľudu: „Toto hovorí Pán: ‚Izrael je môj prvorodený syn‘“ (Ex 4, 22).

Tento titul je v Starom zákone udelený aj Mesiášovi, Pomazanému: „Pán mi povedal: ‚Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem‘“ (Ž 2, 7 – 8)

Nový zákon udeľuje titulu Boží Syn nový význam tým, že zdôrazňuje jedinečnosť vzťahu medzi Ježišom Kristom a Bohom Otcom.

Sám Kristus rozlišoval medzi svojím vlastným božským synovstvom a naším synovstvom v Bohu: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi“ (Jn 20, 17; porov. Jn 1, 18).

Otec dosvedčuje výlučnosť Kristovho synovstva v zjavení pri udalosti Premenenia: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9, 35).

Evanjelista Ján vyznáva božstvo Božieho Syna: „Prišiel Syn Boží a dal nám schopnosť poznať toho Pravého… On je ten Pravý, Boh a večný život“ (1 Jn 5, 20).

Jednorodený Syn

Boží Syn, druhá božská osoba Najsvätejšej Trojice, rovný v dôstojnosti a podstate s Otcom, „je odbleskom Otca, stálym a nemenným obrazom jeho podstaty a jeho prirodzenosti, prameňom múdrosti a milosti“ (Večiereň Pondelka Svätého Ducha).

A preto Cirkev vyznáva, že Kristus je jednorodený Syn v lone Otca (porov. Jn 1, 18). Syn zrodený z Otca je nestvorený. Je jediným Synom z Otca, neopakovateľnou božskou osobou, Božím Slovom (božským Logosom).

„Boh vydal zo seba Slovo… práve tak, ako koreň vydal zo seba strom, prameň potok, slnko lúč… Naozaj by som nemal váhať nazývať strom synom alebo potomkom koreňa, potok synom alebo potomkom prameňa, lúč synom alebo potomkom slnka, pretože každý pôvodný zdroj je rodičom a všetko, čo z neho vyšlo, je potomkom. Oveľa viac to platí o Božom Slove, ktoré dokonca dostalo pomenovanie Syn ako svoje vlastné osobitné označenie“ (Tertulián, Proti Praxeasovi, 8)

Cirkev vyznáva, že Syn je jedno v bytí [podstate] s Otcom. Cirkev zdôrazňuje rovnosť osôb v Najsvätejšej Trojici a jednotu Božej prirodzenosti. Takto Cirkev potvrdzuje božstvo Božieho Syna. Syn nevznikol v čase, ako vznikli stvorenia. A preto Syn nie je nižší než Otec. Syn existuje spolu s Otcom večne a je rovný Otcovi vo všetkom s výnimkou plodenia, ktoré patrí Otcovi (porov. Cyril Alexandrijský, Na Jánovo evanjelium, 16, 13).

Zdroj: Christ – our Pascha (čl. 85 až 90)

Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed#/media/File:Nicaea_icon.jpg