Nad vyznaním viery: Stručné dejiny jeho vzniku (1)

Vyznanie viery je náš mimoriadny poklad. Už vo 4. storočí ho sformulovali svätí otcovia prvého a druhého ekumenického koncilu (Nicea v roku 325 a Konštantínopol v roku 381). Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery má 12 článkov – na znak toho, že je založené na viere svätých apoštolov:

(1) Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. (2) I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. (3) On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. (4) Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, (5) ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. (6) A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. (7) A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. (8) I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. (9) V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. (10) Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov (11) a očakávam vzkriesenie mŕtvych (12) a život budúceho veku. Amen.

Verím

Keďže konciloví otcovia chceli zdôrazniť spoločnú vieru Cirkvi, použili „Veríme“. Keď sa Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery stalo neodmysliteľnou súčasťou prípravy na prijatie krstu a každý krstenec sa musel jednotlivo prihlásiť k spoločnej viere Cirkvi jeho prednesením, začalo sa používať „Verím“.

A práve „Verím“ je dodnes bežné v bohoslužobnom i súkromnom užívaní v gréckokatolíckej cirkvi, ale keď gréckokatolík recituje „Verím“, hlási sa k viere celého spoločenstva Cirkvi. Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery zaviedol do svätej božskej liturgie konštantínopolský patriarcha Timotej okolo roku 511.

Vyznanie viery nemá byť mechanicky vykonávanou – možno dokonca naspamäť hovorenou alebo spievanou – modlitbou, ale normou pre živú vieru a veriaci život. Veríme v jedného Boha v troch osobách: Otca, Syna a Svätého Ducha (články 1 až 8). V celom našom kresťanskom živote sa hlásime k životnému programu, ktorého základy sú položené prijatím krstu (článok 10). My kresťania žijeme v neustálom očakávaní konečného dovŕšenia človeka i sveta (články 11 až 12).

Filioque

Štvrtý ekumenický koncil (Chalcedón v roku 451) potvrdil nevyhnutnosť akceptovať Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery a vyhlásil, že sa v ňom nesmú robiť žiadne zmeny. Neskoršie pridanie slov „i Syna“ (latinsky: filioque) na latinskom Západe znamenalo pre východné cirkvi vážne teologické problémy a nakoniec prispelo k veľkej schizme, čiže k rozkolu medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi akceptujúce Chalcedónsky koncil.

Symbol viery

Vyznanie viery bolo nazývané aj „symbol viery“. Tento názov znamená, že každé slovo vyznania viery nielenže vyjadruje nejakú predstavu o Bohu, ale zároveň nás uvádza do samotného tajomstva Božej skutočnosti a zjavuje Boha pre našu odpoveď viery: „Kázanie Apoštolov a učenie Otcov upevnilo jednu vieru Cirkvi, ktorá, odetá do rúcha pravdy utkaného z teológie zostupujúcej z neba, správne odovzdáva tajomstvo nábožnosti a ospevuje jeho slávu.“ (Nedeľa svätých otcov prvého ekumenického koncilu v Nicei, kondák, verzia v Christ – our Pascha, 4).

Vyznanie viery sa povinne prednáša pri krste a počas svätej božskej liturgie. Takto vyznávame tú istú stálu vieru ako svätí apoštoli a cirkevní otcovia, vyznávame našu jednotu v Kristovom tele – náš nový život v Kristovi – spolu s celým kresťanským spoločenstvom, minulým, súčasným i budúcim.

„Nech váš [symbol viery] je akoby zrkadlom pre vás. Tam sa pozrite, či veríte všetko, čo sa zaväzujete veriť, a tak sa deň čo deň radujte zo svojej viery“ (sv. Augustín Hippský, Kázne na vybrané čítania z Nového zákona, VIII, 13: PL 38,  399).

Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed#/media/File:Nicaea_icon.jpg