Nad vyznaním viery: Otec bez počiatku (4)

Nad vyznaním viery: Otec bez počiatku (4)

Boží Syn, Ježiš Kristus, v ktorom spolu s ľudskou prirodzenosťou „prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9), zjavuje Otca: „Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Mt 11, 27). Ježiš nás učí, aby sme Boha oslovovali „Otče náš“ (Mt 6, 9) a napodobňovali jeho dokonalosť: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). V Ježišovi Kristovi sa neviditeľný Boh stáva viditeľným pre ľudí: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30) a „kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9).

Atanáz Veľký v Prvom liste Serapionovi, biskupovi v egyptskom Thmuis, vysvetľuje, že Cirkev nazýva „Otcom“ toho, ktorý nemá otca a nikdy nebol nikoho synom (PG 26, 568). Evanjelista Ján hovorí, že Slovo bolo „na počiatku“ (1, 1). Cirkevní otcovia to chápali ako tvrdenie, že „počiatkom“ je osoba Otca. On, ktorý je osobným Počiatkom všetkého, je sám bez počiatku, ktorý by zapríčinil jeho bytie. Inými slovami, Otec je Počiatok bez počiatku. Toto slovné spojenie vyjadruje slobodu božskej osoby Otca, ktorý nie je zapríčinený ničím ani nikým. Gregor Teológ vysvetlil: „O Otcovi… je povedané, že je bez pôvodu a sám je pôvodcom – pôvodcom v tom zmysle, že je príčinou i prameňom i večným svetlom“ (PG 35, 1073). Otec ako Počiatok všetkého stvorenia napĺňa všetky veci a zároveň prevyšuje všetko stvorené.

Vo svojej skúsenosti Cirkev vždy kontempluje Otca vo vzťahu k Synovi a Svätému Duchu a túto Trojicu ako spoločenstvo osôb. Kyjevský metropolita Hilarion vyznal: „Verím v jedného Boha, Otca oslavovaného v Trojici – nesplodeného, bez počiatku a bez konca; v Syna – splodeného, ale bez počiatku a bez konca spolu s Otcom; a vo Svätého Ducha – ktorý vychádza z Otca a zjavuje sa v Synovi, bez počiatku spolu s Otcom i Synom a rovný Otcovi i Synovi. Verím v Trojicu, jednu v podstate, a predsa kolektívnu v osobách; v Trojicu podľa mien, a predsa jedného Boha.“

Otec je Otcom, pretože je Otcom Syna a zdrojom vychádzania Svätého Ducha. Gregor Teológ upozornil, že Syn a Svätý Duch sú „z Otca, hoci nie po Otcovi“ (PG 36, 77). Plodenie Slova a vychádzanie Ducha nemožno chápať v časových kategóriách: „Pretože Otec večne plodí Syna, spoluvečného a spoluvládnuceho; a Svätý Duch je v Otcovi, oslavovaný so Synom; jedna moc, jedna prirodzenosť, jedno božstvo“ (Večiereň Nedele Päťdesiatnice). Boh Otec je počiatok nedeliteľného a najdôvernejšieho spoločenstva (koinonie) božských osôb v láske.

Osobná odlišnosť Otca od Syna a Svätého Ducha spočíva v tom, že Otec je nesplodený. Sám nesplodený je počiatkom osoby Syna a osoby Svätého Ducha. Skutočnosť, že Boh Otec je bez počiatku, znamená, že nie je nikým ani ničím podmienený. Kyjevský metropolita Hilarion vyznal: „Otec je takto nazývaný preto, lebo plodí Syna; a Syn je takto nazývaný preto, lebo je plodený Otcom; a Svätý Duch je takto nazývaný pre svoje vychádzanie z Otca, ale je od neho neoddeliteľný.“

V anafore liturgie svätého Bazila Veľkého Cirkev nazýva Otca neobsiahnuteľným a neopísateľným. Neobsiahnuteľnosť Otca naznačuje, že žiadny stupeň nášho poznávania Boha nie je konečný. Veď jedine Boh môže poznať Boha v celej jeho hĺbke: „Čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“ (1 Kor 2, 11). Naše poznanie Boha bude rásť vo viere, kým ho, podľa slov svätého apoštola Pavla, neuvidíme „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12). Neobsiahnuteľnosť Boha garantuje pre človeka nekonečný rast v poznávaní Boha, čo je „večný život“.

Tak ako Otca nemožno opísať, tak aj jeho neobsiahnuteľnosť svedčí o nemožnosti zredukovať osobnosť Boha na nejaké formy vyjadrenia, ktoré používajú ľudia, či už prostredníctvom obrazu alebo slova. Boh Otec nie je zobrazovaný na ikonách, pretože Otec sa nevtelil, ani na seba nevzal obraz človeka. Otca zjavuje jeho jednorodený Syn, ktorý je „obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15).

Zdroj: Christ – our Pascha (čl. 78 – 84)

Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed#/media/File:Nicaea_icon.jpg