Liturgický rok podľa byzantskej tradície
Liturgický rok podľa byzantskej tradície
Liturgický rok je systém každoročných cirkevných slávení, ktorými veriaci opakovane prežívajú spásonosné tajomstvá svojej spásy. V liturgickom roku náš Pán Ježiš Kristus naďalej žije s nami, aby nás učil a viedol k nášmu nebeskému cieľu.
Liturgický rok, podobne ako krásne namaľovaný ikonostas, nám znova a znova kladie pred oči Kristovo vznešené dielo vykúpenia, aby nás udržiaval dôverne zjednotených s naším božským Vykupiteľom. Inšpiruje nás a postupne formuje živého Krista v nás, kým nedospejeme „k zrelosti“ (Ef 4, 13). Je to skutočne „rok milosti“, rok Božej priazne.
Cirkev sa riadi výpočtom času podľa občianskeho kalendárneho roka. V byzantskom obrade sa však liturgický rok začína 1. septembra, zatiaľ čo západné cirkvi začínajú svoj liturgický rok prvou adventnou nedeľou.
Byzantská cirkev zaviedla prvý september ako začiatok liturgického roka na počesť víťazstva cisára Konštantína Veľkého († 337) nad jeho protivníkom cisárom Maxentiom v roku 312. Pred Konštantínom bolo kresťanstvo neustále vystavené prenasledovaniu. Ale Konštantínovým víťazstvom, ako to dosvedčuje sv. Ambróz Milánsky († 397), Cirkev začala nový život.
Liturgický rok v Byzantskej cirkvi sa končí sviatkom Sťatia hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. augusta), ktorým sa končí aj Starý zákon. Nový zákon, liturgicky symbolizovaný Novým rokom, sa začína kázaním nášho Pána, ako uvádza evanjelista: „Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: ‚Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu‘“ (Mk 1, 14 – 15). Preto sa liturgický rok často označuje ako „rok spásy“.
Liturgický rok je zahájený posolstvom proroka Izaiáša, ktoré Ježiš vztiahol na seba: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 16 – 19). Týmto spôsobom začiatok liturgického roka symbolizuje začiatok Nového zákona, ktorý bol zahájený hlásaním evanjelia (dobrej zvesti) v osobe Ježiša Krista, Božieho Pomazaného [Mesiáša] .
Od najskorších apoštolských čias boli kresťania presvedčení, že musia sláviť spásne dielo nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista pripomínaním si spásonosných tajomstiev spásy v určité dni roka. Štartovacím bodom bolo slávenie pamiatky Kristovho vzkriesenia v nedeľu každý týždeň.
Tak sa nedeľa pre kresťanov stala Pánovým dňom (Zjv 1, 10), ktorý nahradil starozákonnú sobotu. Každý týždeň v nedeľu kresťania slávia pamiatku Kristovho zmŕtvychvstania slávením svätej Eucharistie, ktorú Skutky apoštolov označujú ako „lámanie chleba“ (Sk 20, 7). Didaché (= Učenie dvanástich apoštolov), zostavené na konci prvého storočia, nabádalo veriacich: „Keď sa v Pánov deň [nedeľu] zhromaždíte, lámte chlieb a vzdávajte vďaky [prinášajte vďakyvzdanie (po grécky eucharistia)]“ (14, 1).
Raná Cirkev, ktorá každú nedeľu slávila pamiatku Kristovho zmŕtvychvstania, nezanedbávala ani výročne slávenie pamiatky tejto slávnej udalosti a od počiatku slávila sviatok Veľkej Noci s veľkou slávnostnosťou. Pascha sa stala jadrom liturgického roka a bola označovaná ako „Sviatok sviatkov a Slávnosť slávností“.
V prvých storočiach vznikla búrlivá kontroverzia o dátume slávenia Veľkej Noci. Táto otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená na Prvom nicejskom koncile (r. 325), keď bolo rozhodnuté, že Pascha sa bude sláviť každý rok v prvú nedeľu po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Podľa tohto pravidla je najskorší dátum, keď sa môže sláviť Veľká Noc, 22. marec a najneskorší 25. apríl. Vždy to však musí byť v nedeľu.
Keďže dátum Paschy sa z roka na rok mení, nedele, pôstne obdobia a sviatky, ktoré závisia od Veľkej Noci, tvoria takzvaný Cyklus pohyblivých sviatkov. Pohyblivý alebo paschálny cyklus sa začína štyri týždne pred Veľkým pôstom Nedeľou mýtnika a farizeja a slúži ako liturgická príprava na toto posvätné obdobie.
Veľký pôst, ktorý je prípravou na Veľkú noc, sa začína v pondelok po Syropôstnej nedeli. Šiesta nedeľa Veľkého pôstu, nazývaná Kvetná nedeľa na pamiatku Kristovho slávnostného vstupu do Jeruzalema (Jn 12, 12 – 19), nás uvádza do Strastného či Veľkého týždňa, počas ktorého prežívame utrpenie a smrť nášho Pána podstúpené pre našu spásu. Potom, v Nedeľu Paschy, náhle vstúpime do radostného slávenia Kristovho slávneho vzkriesenia.
Na 40. deň po Nedeli Paschy slávime sviatok Nanebovstúpenia Pána, na pamiatku vystúpenia nášho Pána do neba (Lk 24, 50 – 53). O desať dní neskôr, t. j. na päťdesiaty deň po Nedeli Paschy, slávime sviatok Päťdesiatnice na pamiatku zostúpenia Svätého Ducha, keď bola slávnostne založená Cirkev.
Po Päťdesiatnici nasleduje séria 32 nedieľ, ktoré sa označujú po sebe idúcimi číslami. Prvá z týchto nedieľ sa nazýva Nedeľa všetkých svätých. Paschálny cyklus pohyblivých sviatkov sa končí 32. nedeľou po Päťdesiatnici, známou ako Zachejova nedeľa (Lk 19, 1 – 10).
Druhým cyklom, ktorý ovplyvnil vznik liturgického roka, je cyklus nepohyblivých sviatkov. V jeho centre nachádzame sviatok Narodenia nášho Pána, slávený 25. decembra od začiatku 4. storočia. Tieto sviatky sa nazývajú nepohyblivé, pretože na rozdiel od sviatkov paschálneho cyklu pripadajú na ten istý deň mesiaca každý rok a ich dátum sa nikdy nemení.
Na ôsmy deň po Kristovom narodení, 1. januára, slávime sviatok Obrezania a pomenovania božského dieťaťa Ježiša, ako to uvádza Sväté písmo (Lk 2, 21). Druhého februára, na štyridsiaty deň po Kristovom narodení, slávnostne slávime pamiatku Predstavenia/Stretnutia nášho Pána v chráme. Sviatok Zvestovania, v raných časoch známy ako Počatie nášho Pána, sa slávi deväť mesiacov pred Kristovým narodením, t. j. 25. marca.
Jeden z najstarobylejších sviatkov tohto cyklu sa slávi 6. januára. Ide o sviatok Epifánie/Bohozjavenia, čiže odhalenia Kristovho božstva pri jeho krste, ktorého pamiatka sa slávi slávnostným svätením vody v tento deň. Potom 6. augusta slávime sviatok Svätého Premenenia nášho Pána. A nakoniec 14. septembra slávime pamiatku nájdenia nástroja našej spásy sv. Helenou († 333), keď slávime sviatok Povýšenia úctyhodného kríža.
Tak nám naša Cirkev prostredníctvom každoročného slávenia Pánových sviatkov opakovane odhaľuje bohatstvo Kristových zásluh a spásonosných milostí.
V slávení tajomstiev našej spásy nemôžeme vynechať svätú Bohorodičku (po grécky Theotokos), pretože zohrala dôležitú rolu v ekonómii našej spásy. A sme radi, že práve byzantský obrad sa vyznačuje vysokým vážením si a uctievaním požehnanej Panny Márie.
Už na začiatku liturgického roka, 8. septembra, slávime sviatok Narodenia Bohorodičky, keďže Máriino narodenie signalizovalo „začiatok našej spásy“ (porov. stichira lítie). V spojitosti s Máriiným narodením slávime už od ôsmeho storočia sviatok Počatia Bohorodičky, ktorý sa v poslednom čase označuje ako Nepoškvrnené Počatie.
Začiatkom 10. storočia bol zavedený sviatok Ochrany Bohorodičky a postupom času sa stal veľkou inšpiráciou pre rusínsky ľud v jeho synovskej oddanosti požehnanej Bohorodičke. Od ôsmeho storočia slávime aj sviatok Predstavenia Božej Matky v chráme/Vstupu Bohorodičky do chrámu (21. november).
Existuje niekoľko menších sviatkov požehnanej Panny Márie, ale liturgický rok sa končí najstarším mariánskym sviatkom Zosnutia Bohorodičky, ktorý je v Západnej cirkvi známy ako Nanebovzatie Panny Márie. Slávnostne sa slávi až do súčasnosti 15. augusta.
Cirkevní otcovia zahrnuli do liturgického roka aj slávenie pamiatky mnohých mučeníkov a ostatných svätých. Druhý vatikánsky koncil nám pripomína, že mučeníci a svätí, „mnohotvárnou milosťou privedení k dokonalosti, dosiahli už večnú spásu, spievajú v nebi dokonalú chválu Bohu a orodujú za nás“ (porov. Konštitúcia o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium, č. 104). Slávením prechodu svätých zo zeme do neba nám ich Cirkev zároveň predkladá ako mnohé príklady pravého kresťanského života.
Uctievanie svätých má podobný účel. Začalo sa v prvom storočí, najskôr uctievaním mučeníkov a potom apoštolov. Čoskoro boli pridaní iní svätí. Medzi štvrtým a piatym storočím sa uctievanie svätých stalo všeobecnou praxou, pričom prvé miesto zaujal Ján Krstiteľ (po Bohorodičke a anjeloch) vzhľadom na Kristovo svedectvo: „Nie je nik väčší ako Ján“ (Lk 7, 28). Pamiatka svätých sa slávi obvykle v deň výročia ich smrti, pretože odchod tých, ktorí zomreli v Pánovi (porov. Rim 14, 8), kresťania považovali za deň narodenia do nového a šťastného života s Bohom.
Liturgický rok je skutočne rok milosti a nášho posväcovania, udržiava nás v úzkej jednote s naším Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom. Liturgický rok nám pomáha, aby sme sa stávali čoraz podobnejšími Kristovi, formuje Krista v nás. Jedným slovom, prostredníctvom liturgického roka Ježiš Kristus naďalej žije medzi nami, naďalej nás učí, naďalej nás vedie k večnej spáse.
Tropár pre Nový rok (1. september)
Stvoriteľ všetkého stvorenia, ktorý máš pod kontrolou ročné obdobia a roky, Pane náš, požehnaj začiatok roka hojnosťou a na orodovanie Bohorodičky uchovaj našu krajinu a ľud v pokoji a spas nás.
Druhý vatikánsky koncil o liturgii
„Svätá matka Cirkev si pokladá za povinnosť v stanovené dni v priebehu roka posvätnou pamiatkou sláviť spasiteľné dielo svojho božského Ženícha“ (Konštitúcia o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium, č. 102).
Prikázané sviatky v Pittsburskej metropólii
Na žiadosť Rusínskej hierarchie v USA posvätná Kongregácia pre východné cirkvi dekrétom z 29. júna 1966 zredukovala počet prikázaných sviatkov, na ktoré sú veriaci zaviazaní vo svedomí zúčastniť sa na svätej liturgii a zdržať sa svojej každodennej práce, na týchto päť:
1. Narodenie nášho Pána (25. december);
2. Epifánia/Bohozjavenie (6. január);
3. Nanebovstúpenie nášho Pána;
4. Sviatok sv. Petra a Pavla (29. jún);
5. Zosnutie Bohorodičky (15. august).
Zdroj: https://archpitt.org/the-liturgical-year-according-to-the-byzantine-tradition/ Preložil o. Ján Krupa
Prikázané sviatky na Slovensku:
– Nedele v roku
– Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou (8.12.)
– Narodenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista (25.12.)
– Zbor presvätej Bohorodičky (26.12.)
– Obrezanie nášho Spasiteľa Ježiša Krista (1.1.)
– Bohozjavenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista (6.1.)
– Zvestovanie presvätej Bohorodičke (25.3.)
– Kvetná nedeľa – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema
– Veľký piatok
– Svätá a Veľká nedeľa Paschy
– Svetlý pondelok
– Nanebovstúpenie Pána
– Nedeľa Päťdesiatnice
– Svätí apoštoli Peter a Pavol (29.6.)
– Zosnutie presvätej Bohorodičky (15.8.)
