Katechéza pre mládež: Viera je z hlásania (4)

Ako si môžeme byť istí, že Kristovo učenie sa k nám dostalo bez akýchkoľvek zmien? Veď uplynulo toľko času, odkedy apoštoli vyšli do sveta, aby kázali to, čo počuli od samotného Spasiteľa…

S pomocou apoštolov, ktorých viedol Svätý Duch, sa slovo, ktoré Spasiteľ hlásal pred viac ako dvetisíc rokmi, uchovalo v pôvodnom stave a neznečistené ľudskými úvahami. Svätí Otcovia Cirkvi, svedkovia apoštolskej Tradície, svojím učením a spravodlivým životom pomáhali svojim súčasníkom hlbšie pochopiť zjavené pravdy. Prvými Otcami boli učeníci samotných apoštolov: sv. Kliment, rímsky pápež, sv. Ignác Bohonosec a sv. Polykarp Smyrniansky.

Medzi veľkých učiteľov viery a spravodlivosti zaraďujeme svätých Atanáza Veľkého, Bazila Veľkého, Gregora Teológa, Gregora Nysského, Jána Zlatoústeho, Ambróza Milánskeho, Augustína Hippského, Leva Veľkého, Cyrila Alexandrijského, Gregora Veľkého, Maxima Vyznávača, Jána Damaského a ďalších.

Cirkevní otcovia, inšpirovaní Svätým Duchom, komunikovali plnosť zjavenej pravdy, ktorá je prijatá od samotného Spasiteľa a apoštolmi odovzdaná všetkým národom, aby celé ľudstvo mohlo byť uznané za hodné daru spásy.

Sformulovali Otcovia základné dogmy našej viery?

Áno. Pravdy, ktoré Boh zjavil vo Svätom písme a v posvätnej Tradícii, sa stali vzácnym pokladom pre Cirkev, spoločenstvo veriacich. Kresťanská Cirkev uchováva tento posvätný depozit, dohliada na jeho autentickosť a čerpá z neho múdrosť a inšpiráciu, o ktoré sa delí so všetkými ľuďmi dobrej vôle.

Všetok Boží ľud v Cirkvi – laici a ich pastieri – uchovávajú, vyznávajú a uvádzajú do praxe pravdy, ktoré Pán zjavil ľudstvu. Aby Cirkev uchovala tieto pravdy v bezpečí, jasne ich opisuje jazykom, ktorý je prístupný ľuďom danej doby a kultúry. Takéto definície pravdy tvoria „pravidlo viery“ Cirkvi. Nazývame ich dogmy.

Koncilové myslenie svätých otcov je inšpirované milosťou Svätého Ducha. Svätí otcovia začali definovať našu vieru, začali garantovať súlad viery Cirkvi so slovami samotného Spasiteľa.

Aj dnes má Cirkev rovnakú úlohu – pravdu uchovať nepoškodenú a ľuďom hlásať pravdu o spáse. Zodpovednosť za odovzdávanie viery spočíva na biskupoch – nástupcoch apoštolov. Ich trvalé, všeobecne rozšírené a medzi sebou jednotné učenie o pravdách zjavených Bohom a odovzdaných apoštolmi nazývame Učenie Cirkvi.

Prečo existuje toľko rôznych tradícií, obradov a Cirkví, ak Otcovia spoločne definovali tú istú vieru počas ekumenických koncilov?

V Kristovi bolo evanjelium alebo dobrá zvesť komunikované všetkým ľuďom bez ohľadu na ich historické a kultúrne pozadie. Ľudská kultúra – jazyk, zvyky, spôsob myslenia a žitia – nestojí v ceste správnemu hlásaniu evanjelia, ale stáva sa jeho nedoceniteľným nástrojom. A tak sa jediná Tradícia Božieho slova stelesnila v rozmanitosti kultúr, ktoré nezničila, ale zušľachtila, naplnila životodarným významom a evanjeliovými hodnotami. V týchto kultúrach sa v priebehu storočí vytvorili osobitné teologické, liturgické a duchovné spôsoby odovzdávania Božieho zjavenia. Stali sa vzácnym dedičstvom samosprávnych Cirkví a tým aj celej Kristovej Cirkvi.

Vďaka úsiliu svätých Cyrila a Metoda sa Kristovo evanjelium dostalo do slovanskej kultúry. Bezpochyby oni a ich učeníci preložili evanjelium a liturgické texty do jazyka, ktorému ľudia rozumeli. Tak sa posvätná Tradícia stala kvasom pre novú kresťanskú kultúru, v ktorej sa formovala tradícia našej Cirkvi.

A moja stará mama ma naučila základné pravdy viery, keď som bol ešte malé dieťa!

Viera je Boží dar a ovocie nášho počúvania Božieho slova, ale človek ju musí pestovať a rásť v nej, a toto si vyžaduje naše úsilie. Cesta viery sa začína v kresťanskej rodine. V nej rodičia nielenže učia svoje deti základným pravdám evanjelia, ale aj sami sú povolaní aktívne dosvedčovať tieto pravdy svojím životom.

Modlitbový a čnostný život robí z kresťanskej rodiny centrum Božej prítomnosti v spoločnosti. Evanjelium preniká všetky rozmery verejného života, lieči rany spôsobené hriechom a inšpiruje zodpovedné zväčšovanie verejného blaha.

Láska k Bohu a blížnemu posväcuje a posilňuje našu lásku k vlastnému národu, učí nás oddanosti a obetavosti pri budovaní našej vlasti. Tá istá láska robí vlastenectvo aktívnym a plodným. S pomocou Cirkvi naša láska k vlasti nadobúda hlbší, posvätný význam. Rodina, národ a Cirkev sa stávajú dôležitými centrami pre odovzdávanie viery, skrze ktorú Božia milosť uskutočňuje spásu človeka a celého ľudského rodu.

Svätí otcovia Cirkvi, osvietení a posilnení Svätým Duchom, sprístupnili zjavenú pravdu svojim súčasníkom. Cirkev sa vo svojom učení opiera o ich učenie. Koncilové, inými slovami, spoločné myslenie Otcov definuje našu vieru a zaisťuje úplnú zhodu toho, čo Cirkev verí, so slovami samotného Spasiteľa. Dobrá zvesť evanjelia – jedna vo svojom posolstve – sa stelesnila v rozmanitosti ľudských kultúr. Rodina, národ a Cirkev sú základnými prostriedkami odovzdávania a šírenia viery, skrze ktorú Božia milosť dosahuje spásu človeka a spásu celého ľudského rodu.

Dogma je definícia viery, ktorú prijali Otcovia počas ekumenických koncilov.

Inkulturácia je vyjadrenie jednej Tradície v rozmanitosti miestnych kultúr a tradícií.

Samosprávna Cirkev je kresťanská Cirkev stelesnená v kultúre určitého národa.

„Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ (Rim 10, 17) „Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.“ (Hebr 12, 1 – 2) Neprerušená kontinuita Tradície je uskutočnená v liturgickom živote Cirkvi a v náuke svätých otcov (= cirkevných otcov), ktorých svedectvo o Pravde nie je založené na ľudských spomienkach, ale na živom a neprerušenom zakusovaní Svätého Ducha. Stálosť tejto skúsenosti v kresťanskej komunite je garanciou našej vernosti učeniu Apoštolov, odkazu svätých otcov (= cirkevných otcov) a učeniu Cirkvi, ktorá posilňuje našu nádej v prisľúbenie budúceho veku. Vernosť Tradícii je vernosťou novému životu v Kristovi, ktorý bol Svätým Duchom odovzdaný apoštolom a od nich biskupom, presbyterom, diakonom a všetkým veriacim. (Kristus – naša Pascha, 35) Keď poprední požehnaní kazatelia evanjeliových dogiem a zbožných tradícií Krista prijali vo svojom vnútri osvietenie a božskú žiaru Svätého Ducha, otvorene vyhlásili nadprirodzené vnuknutie za svoj názor inšpirovaný Bohom, výrazovo stručný, významovo vznešený. Keď z výsosti prijali jasné zjavenie právd, zverejnili vieru učenú Bohom. Nedeľa svätých otcov Nicejského koncilu, utierňová stichira

Zdroj: We walk with Christ 2023. Vybral a preložil o. Ján Krupa