Nad vyznaním viery: Vtelenie Božieho Syna (10)
Vo vtelení Kristus zjednotil božskú a ľudskú prirodzenosť. Otcovia Chalcedónskeho (štvrtého ekumenického) koncilu v roku 451 definovali:
„Jedným hlasom učíme vyznanie jedného a toho istého Syna, nášho Pána Ježiša Krista… jednej podstaty s Otcom, čo sa týka jeho božstva, a jednej podstaty s nami, čo sa týka jeho človečenstva… v dvoch prirodzenostiach, ktoré nepodstupujú žiadne splynutie, žiadnu zmenu, žiadne delenie, žiadne oddelenie… [On] nie je roztrhnutý alebo rozdelený na dve osoby, ale jeden a ten istý je jednorodený Syn, Boh, Slovo, Pán Ježiš Kristus.“
Kristus je skutočne Boh a skutočne človek
Kyjevský metropolita Hilarion, ktorý pôsobil na Rusi v rokoch 1051 až 1054, vo svojej Kázni o zákone a milosti (26) názorným spôsobom približuje spojenie dvoch prirodzeností (božskej a ľudskej) v jednej osobe večného Božieho Syna:
„Ako človek [Kristus] rástol v lone svojej matky a ako Boh z neho vyšiel bez poškvrnenia jej panenstva. Ako človek sa kŕmil mliekom svojej matky a ako Boh prikázal anjelom, aby spievali pastierom: „Sláva Bohu na výsostiach!“ Ako človek bol zavinutý do plienok a ako Boh viedol mudrcov hviezdou. Ako človek ležal v jasliach a ako Boh prijal dary a poklonu od mudrcov. Ako človek utiekol do Egypta a egyptské modly ho uctievali ako Boha.“
Zvestovanie Panne Márii
Pán Boh si vyvolil Pannu Máriu z Nazareta a prostredníctvom archanjela Gabriela jej oznámil, že sa stane matkou Božieho Syna: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho“ (Lk 1, 31).
Svojím súhlasom – „Hľa, služobníčka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!“ (Lk 1, 38) – sa Mária obetuje Bohu a Svätý Duch na ňu zostúpi a moc Najvyššieho ju zatieni (porov. Lk 1, 35).
Keď bol na Efezskom (treťom ekumenickom) koncile v roku 431 odsúdený konštantínopolský patriarcha Nestórius, následne alexandrijský patriarcha Cyril s cieľom obnoviť jednotu Cirkvi vysvetľoval prívržencom Nestóriom preferovaného titulu Kristorodička: „Vyznávame, že svätá Panna je Bohorodička, pretože Boh Slovo sa vtelilo a stalo sa človekom“ (List 39: Jánovi Antiochijskému).
Mária je nová Eva
Cirkevná Tradícia, zachytená hlavne Irenejom Lyonským (Proti herézam, III, 22, 4), porovnáva Máriu s Evou a zdôrazňuje poslušnosť Panny Márie v kontraste s neposlušnosťou našej pramatky Evy. Eva je matkou všetkých žijúcich; Mária (nová Eva) je matkou Zdroja života. Eva stratila život (zomrela v smrti); Mária prijala a obetovala Život, ktorý vo vzkriesení premohol smrť. Eva poslúchla hada a stratila raj pre ľudstvo; Mária poslúchla Boha a vrátila raj v Kristovi. Adam bol pred Evou, ale Mária, nová Eva, bola pred novým Adamom, Kristom.
Vo svojom druhom kondáku pre sviatok Narodenia Pána svätý Roman Sladkopevec azda najdojímavejšie spomedzi cirkevných otcov vykresľuje kontrast medzi príspevkom Evy a Márie:
„Kým Mária spievala chválu tomu, ktorého porodila, a hladkala dieťa, ktoré sama priviedla na svet, Eva, ktorá rodila v bolestiach, ju začula a naradovaná povedala Adamovi: „Panna porodila Vykúpenie z kliatby; kto spôsobil, že mi v ušiach zaznela táto vytúžená správa? Už jej hlas ma oslobodil od môjho utrpenia. Jej pôrod zranil toho, kto zranil mňa. Ona je tá, ktorú Amosov syn prorokoval ako peň Jesseho. Mária, plná milosti, je tento peň, ktorý vydal ratolesť, z ktorej sa budem živiť a nezomriem.“
Počatie Božieho Syna v lone Panny je naplnením Izaiášovho proroctva: „Sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14). Cirkev kontempluje toto znamenie v ikone Bohorodičky Znamenia: Boží Syn prišiel, aby prebýval v panenskom lone; a Panna Mária (v jej osobe Cirkev) dvíha svoje ruky a nábožne rozjíma o božskom dieťati, ktoré je dočasne skryté pred okolitým svetom.
Zdroj: Christ – our Pascha (čl. 183 až 186)
