Nad vyznaním viery: Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať Bohom (9)
Tento slávny a ľahko rozpoznateľný výrok svätého Atanáza Veľkého (O vtelení Slova, 54) vyjadruje presvedčenie, že Boh prijal ľudskú prirodzenosť, aby sme sa my ľudia mohli na základe milosti stať tým, čím je Boh na základe prirodzenosti.
Od stvorenia sveta je Boh svojou milosťou prítomný vo stvorení. „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). Boh sa zjavoval ľudskému rodu postupne až do plnosti času: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna“ (Gal 4, 4).
Boží Syn – „Slovo Otca“ – zjavuje Otca svetu: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9); „Ja som v Otcovi a Otec vo mne“ (Jn 14, 11). On je Boh: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1, 1).
Vtelenie Božieho Syna sa uskutočnilo v súlade s Božím plánom „v plnosti času“ (porov. Gal 4, 4). Narodenie Božieho Syna sa stalo stredobodom ľudských dejín a zjavilo, ako veľmi Boh miluje svet (porov. Jn 3, 16).
Vo vtelení je zjednotenie Boha so svojím stvorením skutočne Božím vyprázdnením sa od seba samého (po grécky kenosis): „On [Kristus], hoci má božskú prirodzenosť…, zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom“ (Flp 2, 6 – 7).
Kristus prijal „podobu služobníka“, bez poškvrny hriechu, „pričom povýšil ľudské a neumenšil božské“ (svätý Lev Veľký, List Flaviánovi,3).
V zjednotení božského a ľudského „netelesný prijal telo, Slovo sa stalo prístupným, neviditeľný je videný, nehmatateľný je hmatateľný, ten, ktorý je mimo času, vstúpil do času, Boží Syn sa stal Synom človeka“ (svätý Gregor Teológ, Na Bohozjavenie 2 a 13).
Svätý Gregor Nysský učí, že Božie „zostúpenie do pokory ľudského rodu [t. j. kenosis] je akési nadmerné uplatnenie moci, ktoré tak nenachádza žiadnu prekážku ani v smeroch, ktoré sú v rozpore s prírodou“ (Veľká katechéza, 24).
V kenóze Boha sa Slovo stalo telom a malo účasť na tele a krvi ako my: v Jordáne bezhriešny Boží Syn prijal krst – ako nejaký hriešnik, za vlády Poncia Piláta bol odsúdený spolu so zločincami, ukrižovaním zostúpil do priepasti ľudského utrpenia a smrti, aby v podsvetí (hádese), krajine mŕtvych, našiel prvého Adama (človeka).
Boh sa stal jedno s nami – stal sa človekom, aby nás urobil jedno s Ním (porov. Flp 2, 7).
V kenóze (z gréckeho slova kenosis – vyprázdnenie sa od seba samého) Boží Syn zostúpil do podsvetia (hádesu) a keď našiel Adama, udelil ľudstvu odpustenie hriechov, účasť na Božej prirodzenosti a večný život.
„Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať Bohom“ (svätý Atanáz Veľký, O vtelení Slova, 54). Oklamané podnetom hada sa ľudstvo v Adamovi márne usilovalo stať sa ako Boh vlastnými silami (porov. Gn 3, 5). „Kedysi bol oklamaný Adam, lebo sa chcel stať bohom, a nestal sa ním. Boh sa stal človekom, aby sa Adam mohol stať bohom“ (Veľkopôstna trióda).
Človek v Kristovi rastom v podobnosti s Bohom sa skutočne môže stať ako Boh: „Daroval nám vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4).
Vtelenie Božieho Syna je večný božský plán pre spásu: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Práve táto láska k ľudstvu – Jeho láska k človeku (z gréckeho slova philanthropia, po cirkevnoslovansky čelovikoľubije) – privodila príchod Boha na svet.
Pád ľudského rodu nezastavil Božiu lásku: „Milosrdný Spasiteľ, veľmi si ma miloval aj vtedy, keď som bol v nepriateľstve s tebou; v podivnom vyprázdnení sa od seba samého si prišiel na zem… Zatiaľ čo zostávaš na výšinách svojej nevýslovnej slávy, oslávil si mňa, ktorý som bol predtým taký zneuctený“ (Nedeľná utiereň).
Zdroj: Christ – our Pascha (čl. 178 až 182)
