Nad vyznaním viery: Viditeľný a neviditeľný svet (7)
Nicejsko-konštantínopolský symbol viery poukazuje na dva rôzne rozmery sveta stvoreného Bohom, viditeľný a neviditeľný. Maxim Vyznávač učí o zjednotení všetkého viditeľného a neviditeľného vo stvorení. Na základe slov apoštola Pavla, že všetko bolo stvorené Kristom a pre Krista (porov. Kol 1, 16 – 17), Maxim pod slovom všetko rozumie pozemské viditeľné a nebeské neviditeľné, ľudské viditeľné a anjelské neviditeľné. Keď sa Kristus vtelil, nerozlučne sa zjednotil so stvorením v „tele a krvi“ svojej ľudskej prirodzenosti (Otázky Talasiovi, 35). Všetko stvorenie, viditeľné i neviditeľné, existuje nie na základe svojej vlastnej prirodzenosti, ale na základe pôsobenia Božieho Syna.
Anjeli sú nebeské netelesné bytosti (duchovia) a, ako učí Bazil Veľký, „majú svoje bytie z vôle Otca, k bytiu sú privedení dielom Syna a zdokonalení sú prítomnosťou Ducha“(O Svätom Duchu 16, 38). Boh, ktorý je najvyššia inteligencia, stvoril anjelský intelekt. Boh urobil anjelov účastnými na jeho nevýslovnej sláve a sformoval ich neporušiteľnú podstatu. Anjeli sú majáky, ktoré odrážajú Božie svetlo. Keďže dostali večný život od Pôvodcu života a pretože kontemplujú večnú Slávu a Múdrosť, sú ako zrkadlá naplnené svetlom (Oktoich, Kánon beztelesným mocnostiam).
Existencia neviditeľnej anjelskej ríše svedčí o bohatstve a rozmanitosti sveta stvoreného Bohom. Viditeľné aj neviditeľné patrí k jednému stvoreniu, ktoré Boh považuje za dobré. Ľudia a anjeli ako osoby majú možnosť budovať osobné a duchovné vzťahy s Bohom a medzi sebou navzájom: „Dnes sa veci hore radujú s vecami dole a veci dole komunikujú s vecami hore“ (Veľké posvätenia vody na Bohozjavenie).
Anafora liturgie svätého Bazila Veľkého spomína deväť anjelských rádov: „Veď teba chvália anjeli, archanjeli, tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti, sily a mnohookí cherubíni. Vôkol teba stoja šestorokrídli serafíni.“ Anjelské rády sa nazývajú „chóry“ vďaka ich spoločenstvu s Bohom a medzi sebou navzájom. Anjeli neprestajne vzdávajú „chválu Bohu“, keď prebývajú vo svetle Božej slávy.
Vo Svätom písme anjeli zjavujú Božiu prítomnosť vo svete a oznamujú ľuďom Božiu vôľu. Sväté písmo označuje niektorých anjelov menom: Michal (Zjv 12, 7; Júd 1, 9), Rafael (Tob 12, 15), Gabriel (Lk 1, 19. 26). Anjeli pomáhajú ľuďom v ich duchovnom raste (Hebr 1, 14).
Tradícia Cirkvi učí, že Boh udeľuje každému človeku strážneho anjela: „Anjelov si určil za ochrancov“ (Anafora Bazilovej liturgie).
Zjednotenie viditeľného a neviditeľného stvorenia – ľudí a anjelov – sa prejavuje v božskej liturgii, kde pozemské vyjadruje nebeské a ľudia slúžia spolu s anjelmi: „My Cherubínov tajomne predstavujeme a životodarnej Trojici trojsvätú pieseň spievame…“ a „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy, hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“
Pád anjelov
Zlo ako odmietnutie Boha sa vzťahuje aj na neviditeľný anjelský svet: „Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu“ (2 Pt 2, 4). Anjeli, ktorí sa postavili proti Bohu, sú nazývaní diabli, démoni, zlí duchovia alebo padlí anjeli. „Diabol… bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44).
Pád anjelov bol dôsledkom pýchy – sebapresadzovania v protiklade k Bohu a v túžbe stať sa mu rovným. Anjeli, ktorí zostali verní Bohu, sa vyslovili proti tým, ktorí padli: „Kto sa môže rovnať Bohu?“ „Kto je ako Boh?“ (v hebrejčine Michael). V našej liturgickej tradícií je archanjel Michal, ktorý viedol boj proti padlým duchom, nazývaný „veľkovojvodca (hlavný veliteľ) Božieho vojska“. Cirkev slávi sviatok archanjela Michala a ďalších beztelesných mocností 8. novembra a venuje im aj pondelok každého týždňa.
Ďalším pomenovaním pre Satana (z hebrejčiny, žalobca), ktorý je protivníkom archanjela Michala, je cirkevnoslovanské slovo Dennicia (súvisí so slovom pre denné svetlo) a latinské slovo Lucifer (znamená nositeľ svetla). Na základe jeho slobodného rozhodnutia sa pôvodné svetlo v ňom oddelilo od svojho božského zdroja a stalo sa temnotou. Aj Kristus varuje človeka pred týmto nebezpečenstvom: „Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou“ (Lk 11, 35).
Zdroj: Christ – our Pascha (čl. 113 – 117. 142 – 144)
Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed#/media/File:Nicaea_icon.jpg
