Nad vyznaním viery: Dobrota stvorenstva (6)

V opise stvorenia sveta Sväté písmo odhaľuje, ako Boh hodnotí svet, ktorý stvoril: „A Boh videl, že je to dobré“ (Gn 1, 10n). Ako nejaký umelec Boh stvoril majstrovské dielo, pozorne preskúmal svoje stvorenie a mal z neho radosť. Otec kontemploval svet a v jeho črtách rozpoznal tvár Syna – prvorodeného zo všetkého stvorenia, skrze ktorého a pre ktorého bolo všetko stvorené (porov. Kol 1, 15n). Tvár Krista sa v priebehu dejín stávala čoraz zreteľnejšou – až po vtelenie Božieho Syna a jeho druhý príchod v sláve. Stvorenie je viditeľnou ikonou neviditeľného Boha. V priebehu dejín je toto stvorenie premieňané silou Svätého Ducha na „nové stvorenie“, ktorého predobrazom je oslávené telo vzkrieseného Krista.
Kontemplácia – hlbší pohľad na svet, pohľad, ku ktorému nás Boh povoláva – nás učí vnímať okolitý svet nielen ako hmotnú vec alebo ako niečo užitočné a príjemné pre naše ego, ale ako priestor pôsobenia osobného Boha, ktorý sa odlišuje od nás a od sveta. Slová modlitby z obradu Veľkého posvätenia vody nám poskytujú nádherný príklad kresťanského pohľadu na svet:
„Slnko ťa chváli, mesiac ťa oslavuje, hviezdy ťa prosia, svetlo ťa poslúcha, hlbiny sa pred tebou trasú, pramene ti slúžia. Ty si rozprestrel nebesia ako stan, ty si založil zem na vodách, ty si obklopil more pieskom. Ty si vylial vzduch, aby živé tvory mohli dýchať…“ (Tretia modlitba)
Kontemplácia sveta vo svetle skúsenosti s osobným Bohom, ktorý jediný je dobrý (porov. Lk 18, 19), poskytuje základ pre potvrdenie dobroty sveta, hmoty a celého stvorenia. Cirkevný otec Gregor Nysský učí: „Svet je dobrý a všetko, čo svet obsahuje, je múdro a šikovne usporiadané“ (Veľká katechéza, kap. 1). Vo Svätom písme je obrazom Božieho plánu pre svet raj (porov. Gn 2). Realizácia tohto plánu závisí od spolupráce ľudstva s Bohom. Raj je Boží dar a zároveň povolanie ľudstva.
Svet, ktorý Boh zamýšľal ako raj, je Božím darom ľudstvu a priestorom nášho vzťahu s Bohom, s ostatnými ľuďmi a s prírodou. Z tohto dôvodu ľudia nemôžu zaujať konzumný postoj k svetu, k svetu naplnenému láskou a pozornosťou Darcu. Kresťanským postojom k svetu je vnímať svet ako Boží dar. Keď kresťania rastú vo viere, stúpajú vo svojom chápaní od darov k osobe Darcu. Vnímanie sveta ako Božieho daru umožňuje vyhnúť sa dvom extrémom: znižovaniu jeho hodnoty (keďže svet je Božie stvorenie), alebo jeho absolutizácii (keďže svet nie je Boh).
Boží plán
Boh Stvoriteľ napĺňa stvorenie milosťou svojej prítomnosti, a napriek tomu zostáva nedosiahnuteľný vo svojej podstate. Božiu prítomnosť vo svete objavujeme pomocou modlitbovej kontemplácie, ktorá je schopná vidieť vo svete jeho božský Prvoobraz, Krista.
V súlade so svojím plánom Boh koná vo svete, udržiava svet v existencii a vedie ho k jeho konečnému naplneniu. Toto Božie konanie sa označuje ako Boží plán (Prozreteľnosť). Podľa svätého Jana Damaského Božia prozreteľnosť spočíva v jeho milostivej „predvídavosti“ a v „rade spred vekov“ Otca i Syna i Svätého Ducha (Tretia reč na obranu svätých ikon, 19). Táto Prozreteľnosť je Božou vôľou pre svet a určuje dovŕšenie sveta: „Svojou mocou udržiavaš stvorenie pospolu a svojou prozreteľnosťou riadiš svet“ (Veľké posvätenie vody, Tretia modlitba). To znamená, že vo svete a v našom živote neexistujú žiadne náhody ani náhodné udalosti. Viera umožňuje vidieť pôsobenie Božej prozreteľnosti v konkrétnych okolnostiach života.
| Boh nielenže povolal stvorenie k bytiu, ale sa oň aj ďalej stará. Pouvažuj o anjeloch, archanjeloch alebo vyšších mocnostiach, jednoducho o všetkých viditeľných alebo neviditeľných bytostiach. Všetky požívajú Jeho prozreteľnosť. Ak sú však bez energie pochádzajúcej z Prozreteľnosti, umierajú, rozpadajú sa a spejú do záhuby. Ján Zlatoústy, O Kristovom božstve, proti anhomeiom 12, 4 |
Zdroj: Christ – our Pascha (čl. 107 – 112)
Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed#/media/File:Nicaea_icon.jpg