Nad vyznaním viery: Stvoriteľ (5)

Naša viera v Stvoriteľa nám dáva príležitosť pochopiť zmysel a podstatu stvoreného sveta. Biblické zjavenie nám odhaľuje prítomnosť Stvoriteľa v rámci reality sveta: dozvedáme sa o Stvoriteľovi a svete – Jeho stvorení.

Slovo stvorenie poukazuje na spojitosť medzi svetom a osobou Stvoriteľa, lebo svet je „dielo jeho rúk“. To preto je nemožné poznať stvorenie oddelene od Stvoriteľa. Božie zjavenie upriamuje našu pozornosť ani nie tak prírodné zákony, ako skôr na činy Stvoriteľovej božskej ekonómie. Vo svetle viery sa nám pravá krása stvorenia zjavuje ako odraz krásy a veľkoleposti svojho Stvoriteľa: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil“ (Ž 103/104, 24).

Otec tvorí skrze Syna vo Svätom Duchu

Z lásky k človeku Boh vystúpil z neprístupného svetla svojho vnútrobožského života a zjavil sa vo svete, ktorý stvoril. Počas Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia kňaz v druhej modlitbe vyznáva: „Dnes vyšlo Slnko, ktoré nikdy nezapadá, a svet je naplnený žiarou Pánovho svetla.“

Základom sveta je „milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha“(božská liturgia). O účasti troch božských osôb Najsvätejšej Trojice na stvorení sveta svätý Bazil učí: „Keď uvažujete o stvorení, radím vám, aby ste najskôr premýšľali o tom, ktorý je prvá príčina všetkého, čo existuje: totiž o Otcovi, a potom o Synovi, ktorý je stvoriteľ, a potom o Svätom Duchu, zdokonaľovateľovi“ (O Svätom Duchu 16, 38).

Tento z lásky stvorený svet sa stáva chrámom, miestom a prostredím Božieho vzťahu s ľudstvom. Prítomnosť Boha vo svete, akoby v chráme, je predobrazom vstupu Božieho Syna do ľudského tela, inkarnácie – vtelenia (porov. Hebr 10, 5).

Vtelenie Božieho Syna zjavilo účel stvoreného sveta. V stanovenom okamihu dejín Boží Syn zostúpil do stvorenia, aby stvorenie pozdvihol k Bohu. To sa uskutočňuje pôsobením Svätého Ducha. V šiestich dňoch stvorenia Svätý Duch pripravoval prostredie pre ľudstvo (porov. Gn 1). V Starom zákone Boh pripravoval ľudstvo na stretnutie s vteleným Božím Synom, aby skrze Ježiša Krista mohlo byť celé stvorenie privedené k Otcovi a „aby bol Boh všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28).

Sloboda Stvoriteľa

Sväté písmo začína opis stvorenia sveta týmito slovami: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1, 1). Boh bol, je a zostáva vždy „na počiatku“ všetkého stvoreného a všetkého, čo vzniká v čase. Evanjelista Ján píše o Bohu ako o počiatku všetkého: „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci“ (Zjv 1, 8). Svätý Irenej Lyonský píše, že všetky veci vyšli z Božích rúk, Slovom a Svätým Duchom (Proti herézam, IV, 20 1. 3 – 4; V, 1, 3).

Boh uskutočnil svoj plán stvorenia sveta skrze svoje Slovo: „Buď svetlo!… Buď obloha uprostred vôd“ (Gn 1, 3. 6). Toto stvoriteľské Slovo sa zjavuje vo Svätom písme ako Boží Syn, zrodený z Otca: „On je obraz neviditeľného Boha, [Bohočlovek je] prvorodený zo všetkého stvorenia… On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1, 15 – 17).

Boh tvoril slobodne, nič neobmedzovalo jeho tvorivú slobodu. Božia tvorivosť sa prejavila v stvorení, vo vyvedení bytia z nebytia. Boh povolal k bytiu to, čo neexistovalo a nemuselo nevyhnutne existovať. Inými slovami, to, čo Boh povolal do existencie, nevzniklo z nejakej nevyhnutnosti. Sväté písmo nám nehovorí, ako vznikol svet. Namiesto toho hovorí o tom, že kto (Otec), skrze koho (Slovo, Syn) a v kom (Svätý Duch) Boh povolal tento svet do existencie.

Boh je Stvoriteľ. To znamená, že Boh nielen stvoril svet, ale aj že je vždy prítomný vo svojom stvorení a že neustále tvorí. A tak stvorenie je znakom a prejavom Božej tvorivej lásky. Prostredníctvom ľudí je stvorenie povolané odpovedať na lásku láskou a túžiť po Bohu tak, ako Boh túži po nich. Maxim Vyznávač napísal: „Boh túži, aby po ňom túžili, a miluje, aby bol milovaný“ (Kniha o sporných otázkach, 31).

Zdroj: Christ – our Pascha (čl. 99 – 106)

Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed#/media/File:Nicaea_icon.jpg