Pittsburská metropólia: Myropomazanie – pečať Svätého Ducha

Sväté myropomazanie podľa tradície byzantského obradu.

Svätý krst je našou mystickou účasťou na Veľkej Noci, keďže po tom, čo sme „zomreli hriechu“, pomocou krstu vstávame s Kristom, aby sme „žili novým životom“ (Rim 6, 2 – 4) ako Božie deti. Svätým myropomazaním, ktoré sa v byzantskom obrade udeľuje bezprostredne po krste, sa mysticky zúčastňujeme na Päťdesiatnici, zostúpení Svätého Ducha na nás.

Sväté myropomazanie sa vykonáva mazaním posväteným olejom, ktorý sa nazýva myro (z gréckeho myron) a posväcuje ho biskup na Veľký štvrtok. Odtiaľ pochádza názov tohto tajomstva – sväté myropomazanie (po cirkevnoslovansky myropomazanije).  V západnom svete túto sviatosť nazývajú birmovanie.

Náš Pán Ježiš Kristus sľúbil svojim apoštolom, že im pošle „iného Tešiteľa – Ducha pravdy“ (Jn 14, 16 – 17). A svoj sľub dodržal, keďže v pamätnú prvú Päťdesiatnicu „všetkých (apoštolov) naplnil Svätý Duch“ (Sk 2, 4). Ale náš Pán sľúbil, že pošle Svätého Ducha aj všetkým, „čo v neho uverili“ (Jn 7, 39). Preto svätý Peter uistil dav v Jeruzaleme:

„Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť… a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh“ (Sk 2, 38 – 39).

Spočiatku apoštoli udeľovali Svätého Ducha novopokrsteným rukopoložením (Sk 8, 17). Keďže rukopoložením vysluhovali aj posvätné stavy (porov. Sk 6, 6), pod vedením toho istého Svätého Ducha sa dohodli na pomazávaní novopokrstených svätým olejom, čím z nich robia kresťanov, čiže pomazaných (slovo kresťan je odvodené od gréckeho slova Christos (Kristus), ktoré znamená „pomazaný“ alebo „Mesiáš“). Svätý Cyril Jeruzalemský († 386) vysvetľoval novopokrsteným: „Teraz ste boli učinení kristami (pomazanými), lebo ste prijali znak Svätého Ducha – sväté Pomazanie“ (porov. Katechetické prednášky, XXI, 1)

Zdá sa, že túto zmenu naznačuje už svätý Pavol: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (2 Kor 1. 21 – 22); a tiež svätý Ján Evanjelista: „Vy máte pomazanie od Svätého“ (1 Jn 2, 20). V biblickom zmysle pomazanie znamená prijatie Svätého Ducha. Prvé patristické svedectvo o pomazaní pochádza z druhej polovice 2. storočia od svätého Teofila Antiochijského († okolo 180): „Sme nazývaní kresťanmi, pretože sme boli pomazaní Božím olejom“ (Porov. Autolykovi, I, 12).

Od apoštolských čias sa sväté myropomazanie konalo bezprostredne po krste, ako svedčia Skutky apoštolov (19, 5 – 6). Svätý Cyril Jeruzalemský vysvetľuje: „Kristus, ktorý bol obmytý v rieke Jordán, odovzdal vôňu svojho božstva vodám. Keď vystupoval z vody, Svätý Duch vo svojej plnosti Ho osvietil, ako keby na Ňom spočíval. Rovnakým spôsobom, po tom, čo ste vyšli z bazéna posvätených prúdov (krst), dostali ste pomazanie, symbol toho, čím bol Kristus pomazaný, Svätého Ducha“ (porov. Katechetické prednášky, XXI, 1).

Sväté myropomazanie bolo pôvodne udeľované spolu s krstom tak východnou, ako aj západnou cirkvou. Zvyčajne ho vykonával biskup. Ale po zavedení krstu detí a zastavení slávnostného slávenia kresťanskej iniciácie bolo udeľovanie týchto tajomstiev zverené kňazom. Potom vznikla ťažkosť okolo myropomazania, keďže od apoštolských čias bolo myropomazanie výsadou biskupov, ako svedčia Apoštolské konštitúcie: „Nech biskup pomazáva (svätým) olejom tých, ktorí boli pokrstení“ (III, 16).

Na Západe bolo v 9. storočí udeľovanie myropomazania oddelené od krstu a vyhradené biskupovi. Ale na Východe biskup posväcoval a rozdával sväté myro svojim kňazom, ktorí potom vysluhovali sväté myropomazanie deťom hneď po svätom krste. K tomuto bodu Laodicejský koncil, ktorý sa zišiel v polovici 4. storočia, jasne stanovil: „Tí, ktorí sú iniciovaní, musia bezprostredne po krste byť pomazaní nebeským myrom a stať sa účastnými Kristovho kráľovstva“ (kánon 48).

Cirkevní otcovia vždy považovali sväté myropomazanie za dovŕšenie krstu, dovádza ho k dokonalosti, t. j. k duchovnému znovuzrodeniu „z vody a (Svätého) Ducha“ (Jn 3, 6). Takto napríklad anonymný autor diela Cirkevná hierarchia z 5. storočia nazýva sväté myropomazanie „zdokonaľujúcim pomazaním“, ktoré nám udeľuje „dar božského Ducha“ (IV, 3, 11). Preto sa biskup pri posviacke myra modlí: „Učin toto myro pre tých, ktorí sú krstení, pečaťou dokonalosti“ (porov. Goar, Euchologion, s. 503).

Pôvodný rituál „udelenia Svätého Ducha“, ako nám ho predstavujú Skutky apoštolov (8, 15 –  17), bol veľmi jednoduchý: a) Modlitba – Svätí Peter a Ján v Samárii sa „modlili za nich (pokrstených Samaritánov), aby dostali Svätého Ducha“; b) rukopoloženie – čoskoro zmenené na pomazanie svätým olejom, ako už bolo spomenuté; c) Vzývanie Svätého Ducha – možno slovami svätého Petra: „Dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2, 38)

Obrad myropomazania sa do svojej súčasnej podoby vyvinul už v 3. storočí, ako je zaznamenané v Euchologione Serapiona, biskupa Thmuis († okolo 362). Vzývanie Svätého Duch, t. j. formula myropomazania, určite zostala rovnaká: „Nech sa tí, ktorí boli znovuzrodení a obnovení obmytím (krstom) nového narodenia, stanú účastnými na dare Svätého Ducha“ (porov. Euchologion, IV, 16). Vieme tiež, že veľký alexandrijský teológ Klement († pred 215) označoval myropomazanie za „požehnanú pečať“ (porov. Stromata, II, 3).

Súvislosť medzi pomazaním a pečaťou jasne uvádza svätý Pavol, keď hovorí: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha (2 Kor 1, 21 – 22). Preto vzývanie Svätého Ducha, ako sa používa dnes v byzantskom obrade, bolo sformulované už v staroveku. Znie: Pečať daru Svätého Ducha. Táto formulácia sa datuje minimálne do 4. storočia, keďže Druhý ekumenický koncil, slávený v Konštantínopole v roku 381, nariadil, že novopokrsteným treba „pomazať svätým myrom čelo, oči, nosné dierky, ústa a uši. Keď sú mazaní (pečatení), hovoríme: Pečať daru Svätého Ducha“ (kánon 7).

Pomocou svätého krstu je do duše kresťana zasiate semienko božského života, ktoré z neho robí Božie dieťa. Potom Svätý Duch, udelený vo svätom myropomazaní, spôsobí, že toto semienko božského života vyklíči v duši a dorastie k svoje zrelosti, „k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4, 13). Ako starneme, musíme spolupracovať so Svätým Duchom, ktorý pôsobí v našej duši.  Preto sú všetky údy nášho tela pomazané svätým myrom, aby boli poháňané a vedené silou Svätého Ducha.

Starší autori, napríklad svätý Cyril Jeruzalemský († 386), spomínajú, že novopokrsteným sa mazalo čelo, oči, nosné dierky, ústa, uši a hruď. Svätý Cyril vysvetľuje, že sme pomazaní na čele – aby sme boli označení ako Boží majetok; na očiach – aby sme mohli s nezakrytou tvárou hľadieť na Pánovu slávu (porov. 2 Kor 3, 18); na ušiach – aby sme boli pripravení počúvať učenie evanjelia; na nosných dierkach – aby sme sa vnímaním sladkej vône myra stali „Kristovou ľúbeznou vôňou“ (2 Kor 2, 15); na ústach – aby sme mohli odvážne vyznávať pravú vieru; a nakoniec na hrudi, aby sme si obliekli „pancier spravodlivosti“ (Ef 6, 14) a pevne odolávali úskokom Zlého.

Potom pokračuje: „Tak ako Ježiš Kristus po svojom krste a zostúpení Svätého Ducha na Neho vyšiel a porazil protivníka (Lk 4, 1 – 13), tak aj vy po svätom krste a mystickom myropomazaní, keď ste si obliekli celú výzbroj Svätého Ducha, sa máte postaviť proti sile protivníka a poraziť ju, hovoriac so svätým Pavlom (Flp 4, 13): „Všetko môžem v tom (Kristovi), ktorý ma posilňuje“ (sv. Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, XXI, 3 – 4).

Pomazanie rúk a nôh bolo pridané oveľa neskôr. Prvýkrát sa spomína v Sinajskom Euchologione, rukopise z 9. alebo 10. storočia. Ruky sa mažú, keďže každý kresťan musí byť „pripravený na každý dobrý skutok“ (Tít 3, 1); a nohy, keďže nemáme žiť „podľa tela, ale podľa Ducha“ (Rim 8, 4).

Svätý Cyril Jeruzalemský uzatvára svoj výklad o pomazaní svätým myrom nasledujúcimi slovami: „Tento svätý olej (myro) sa symbolicky nanáša na vaše čelo a na vaše ostatné zmysly. Kým telo je pomazané viditeľným olejom, vaša duša je posvätená svätým a životodarným Duchom“ (Katechetické prednášky, XXI, 3).

Počas prvých storočí boli novopokrstení po svojom myropomazaní sprevádzaní duchovenstvom do chrámu, aby sa zúčastnili na slávení svätej liturgie a prijali prvé sväté prijímanie. Keď vstúpili do chrámu, veriaci ich privítali vtedajším hymnom Vchodu: „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli, Aleluja“ (Gal 3, 27). Od tohto momentu pokračovalo slávenie svätej liturgie.

Niekedy v priebehu 8. storočia, keď prevládol krst detí, sa obrad kresťanskej iniciácie oddelil od slávenia svätej liturgie a stal sa samostatnou službou. Ako liturgická služba potom potreboval riadne ukončenie rituálu. A tak dokument z 8. storočia, takzvaný Barberiniho kódex, už zaznamenáva uzatvárajúci rituál, tak ako ho poznáme dnes. Zahŕňal: prokimenon (Ž 27, 1), čítania z apoštola (Rim 6, 3 – 11), čítanie z evanjelia (Mt 28, 16 – 20) a prosebnú ekténiu so špeciálnou prosbou za „novoosvieteného (pokrsteného)“, aby sa „zachoval v čistom vyznávaní viery, vo všetkej svätosti a v plnení Kristových prikázaní“.

Rituál kresťanskej iniciácie sa blíži ku svojmu koncu a je zakončený riadnym prepustením, ako je to zvykom pri každej liturgickej službe v byzantskom obrade.

Posvätenie myra

„Pane, vševládny Bože, zostúpením Tvojho Svätého a poklonami uctievaného Ducha učiň toto myro pre tých, ktorí sú krstení, rúchom neporušiteľnosti, pečaťou dokonalosti a symbolom božského povolania… Daj, aby tí, ktorí sú označení svätou pečaťou (pomazaní myrom), boli zaodetí do Tvojej neporušiteľnej slávy a posvätení na duši i na tele, aby boli zdrojom strachu pre zlých duchov, ako vyvolený rod, kráľovské kňazstvo a svätý ľud (1 Pt 2, 9). Daj, aby všetci, ktorí sú označení týmto Tvojím svätým tajomstvom, mali Krista vo svojich srdciach ako v príbytku, spolu s Otcom a Svätým Duchom“ (porov. Goar, Euchologion, s. 502 – 503).

Svätý olej – myro

„Po (biskupovom) vzývaní tento svätý olej (myro) už nie je jednoduchým alebo obyčajným olejom, ale Kristovým darom, a príchodom Svätého Ducha je súci udeliť nám Jeho božské dary… Kým telo je pomazané týmto viditeľným olejom (myrom), naša duša je posvätená svätým a životodarným Duchom“ (porov. sv. Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky XXI, 3)

Kristov vojak

„Tak ako Kristus po svojom krste a zostúpení Svätého Ducha na Neho vyšiel a porazil protivníka, tak aj vy, keď ste prijali svätý krst a mystické myro, pevne sa postavte proti sile nepriateľa (diabla) a porazte ju, vraviac: Všetko môžem skrze Krista, ktorý ma posilňuje“ (porov. Cyril Jeruzalemský, tamže, 4).

Zdroj: https://archpitt.org/holy-chrismation-confirmation-according-to-the-byzantine-rite-tradition/ Preložil o. Ján Krupa