Kristus – naša Pascha: Sväté tajomstvo krstu
Sväté tajomstvá kresťanskej iniciácie
408 Účasť na živote Najsvätejšej Trojice sa pre nás stáva skutočnosťou pomocou svätých tajomstiev krstu, myropomazania a Eucharistie. Inými slovami, podieľame sa na Božom živote tým, že sme boli zjednotení s Kristom, prijali sme pečať Svätého Ducha a máme účasť na Kristovom tele a krvi v spoločenstve nazývanom Cirkev. Tak ako človek po narodení začne dýchať a potom prijíma potravu, aby mohol žiť, tak aj novopokrstený, v krstiteľnici zrodený k novému životu, začne dýchať Svätým Duchom a prijíma potravu svätého prijímania, aby mohol rásť v Kristovi. Pomocou modlitby a posvätných úkonov liturgického obradu každého z týchto tajomstiev Cirkev vedie veriacich (grécki otcovia hovoria o mystagógii – uvádzaní do tajomstva) k chápaniu a vnímaniu tajomstva ako jediného, jednotného pôsobenia Božej milosti. Preto sa v tradícii východnej cirkvi tieto tri sväté tajomstvá slávia spoločne.[1]
Sväté tajomstvo krstu
Krst je zrodením k novému životu v Kristovi
409 Otec nám zjavuje a udeľuje večný život skrze svojho Syna vo Svätom Duchu. Tento život nového stvorenia sa nám stáva dostupným nielen po smrti, ale už teraz. Pomocou svätých tajomstiev krstu a myropomazania, spolu s Eucharistiou, sme zjednotení s Kristom. V ňom sa stávame dedičmi božského života, nositeľmi Svätého Ducha, ktorý nám zjavuje plnú pravdu o Kristovi. Duch nás vedie po cestách Kristových prikázaní a modlí sa v nás: „Abba, Otče!“ (Rim 8, 15). Pomocou týchto svätých tajomstiev sa stávame údmi Kristovho tela a chrámami Svätého Ducha.
410 V rozhovore s Nikodémom Kristus hovorí o uvedení nového života ako o procese „znovuzrodenia“ či „zrodenia zhora“ (porov. Jn 3, 3). Toto nové zrodenie je zrodením „z vody a z Ducha“ (Jn 3, 5). Vykonáva sa vodou v liturgickom obrade a skutočnosťou sa stáva vďake sile Svätého Ducha. Krst je pre nás počiatkom plnosti života, pre ktorú sme boli stvorení:
Ján kázal krst pokánia a celá Judea vyšla k nemu. Pán hlása krst adopcie za synov. Kto z tých, ktorí vkladajú svoju nádej do [Pána], by neposlúchol? Jánov krst bol prípravný, Ježišov krst bol korunovaním diela. Jánov krst bol rozchodom s hriechom, Ježišov krst bol zjednotením s Bohom.[2]
V krste nás Boh nielen zachraňuje z hriechu, ale nám aj udeľuje neoceniteľné poklady nového života.
Krst je zomretie a vzkriesenie v Kristovi
411 Kristus nás vyslobodzuje z otroctva hriechu, aby nás urobil účastnými na božskom živote a umožnil nám žiť v slobode Božích detí. Do otroctva hriechu sme zostúpili vďaka Adamovmu pádu a našim vlastným hriechom. Keď Kristus vzal na seba hriech sveta, prijal aj konečný dôsledok tohto hriechu, ktorým je smrť. Ale premohol ju smrťou, ktorú dobrovoľne prijal na kríži. V krste nás Kristus robí účastnými na svojom víťazstve nad hriechom a smrťou.
412 Aj náš vstup do nového života sa začína zomretím hriechu (porov. Rim 6, 2), čo je zomretie s Kristom. Ale toto zomretie vrcholí v našom vzkriesení s Kristom: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4). Prostredníctvom svojej smrti a zmŕtvychvstania a zoslania Svätého Ducha nás Kristus uviedol do božského života. Do tohto života vstupujeme skrze našu smrť a vzkriesenie v Kristovi a prijatím daru Svätého Ducha. Jedine skrze smrť „starého človeka“ sa človek môže stať „novým človekom“ – „novým stvorením“ v Kristovi (porov. 2 Kor 5, 17; Kol 3, 9 – 10; Gal 6, 15).
Náš krst je „požehnanie Jordána“
413 V obrade krstu sa Cirkev modlí, aby „milosť vykúpenia a požehnanie Jordána“[3] zostúpili na vodu. Modlíme sa, aby sa teraz v tomto krste uskutočnilo to, čo bolo zjavené pri rieke Jordán. Tam Otec skrze Svätého Ducha vyhlásil Ježiša za svojho milovaného Syna. To, čo sa prejavilo v Kristovi – že je Boží Syn –, sa stáva realitou u všetkých pokrstených.
Ak máš úprimnú nábožnosť, Svätý Duch zostúpi aj na teba a zhora sa nad tebou ozve hlas Otca, ktorý nepovie: „Toto je môj Syn“, ale: „Toto sa teraz stalo mojím synom.“ Lebo len Kristovi patrí „je“… Tebe patrí „sa teraz stalo“, keďže synovstvo nemáš od prirodzenosti, ale získavaš ho adopciou. On je Synom večne, ale ty získavaš túto milosť povýšením.[4]
414 Krst je prvým tajomstvom, ktoré človek potrebuje prijať, aby mohol vstúpiť do Cirkvi, archy spásy. Je to prostriedok, ktorým sa človek stáva údom Cirkvi, Kristovho tela. „Odkiaľ je to, že sme kresťania? Univerzálnou odpoveďou by bolo, že vďaka viere. A akým spôsobom sme spasení? Znovuzrodením pomocou milosti, ktorá nám bola udelená v krste.“[5] Krst otvára prístup k ostatným svätým tajomstvám a posvätným obradom v Cirkvi, pomocou ktorých Pán posväcuje, oživuje a vedie svoju Cirkev ako celok a každého veriaceho zvlášť. Preto sa pokrstení už stávajú „dedičmi kráľovstva“ a získavajú „blaženosť svätých“.[6]
Jeden krst na odpustenie hriechov
415 V krste človek dostáva odpustenie všetkých hriechov: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20). Keď sa kresťan zjednotil s Kristom a stal sa chrámom Svätého Ducha, je vďaka pôsobeniu Božej milosti vyslobodený z otroctva hriechu a smrti. Stáva sa schopným rásť do podoby Boha. Božské synovstvo a schopnosť pre božskú podobu skrze Krista vo Svätom Duchu je pokrstenému človeku daná raz a navždy. Preto je možné toto tajomstvo prijať len raz za život. Avšak aj po krste je človek, ktorý ešte nie je zocelený vo výbere dobra, náchylný k hriechu. Preto pristupuje k tajomstvu pokánia. V tomto svätom tajomstve človek pokračuje na ceste pokánia, obrátenia, očistenia od hriechu a posilnenia v čnostiach.
Potreba viery
416 Keď Kristus posiela svojich učeníkov kázať, uisťuje ich: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16, 16). Aby človek mohol prijať spásny dar krstu, nevyhnutná je viera – viera v Krista, Božieho Syna, „v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov“ (Kol 1,14) a dar božského synovstva: „Ak veríš z celého srdca, môžeš byť pokrstený“ (Sk 8, 37). „Skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 26 – 27).
417 „Viera a krst sú dva príbuzné a neoddeliteľné spôsoby spásy: viera je zdokonalená pomocou krstu a krst je založený na viere… Najprv prichádza vyznanie [viery], ktoré nás uvádza do spásy, a nasleduje krst, ktorý spečatí náš súhlas.“[7] Keď sme prijali dar krstu ako nejaké semeno, sme povolaní spolupracovať so Svätým Duchom, aby sme priniesli hojné ovocie: „Lebo hoci je odpustenie hriechov udelené všetkým rovnako, dar Svätého Ducha je udelený úmerne viere každého… Bežíš pre seba, preto sa staraj o svoj vlastný prospech.“[8]
Krst detí
418 Cirkev krstí dospelých i deti, aby ich uviedla do nového života v Kristovi. Cirkev krstí deti, nositeľov Božieho obrazu, aby mohli prijať milosť božskej podoby. Spolu s darom života je najvzácnejším darom, ktorý rodičia môžu dať, prinesenie dieťaťa k tajomstvu krstu. Pri krste detí cirkevné spoločenstvo, zastúpené krstnými rodičmi, vyjadruje v ich mene vieru v Krista. Krstní rodičia spolu s otcom a matkou prijímajú zodpovednosť pred Bohom a Cirkvou za kresťanskú výchovu dieťaťa. Dieťa má v rámci cirkevného spoločenstva rásť vo viere, ako aj v kresťanskom životnom štýle a poznaní Boha. Aby sa človek mohol stať krstným rodičom dieťaťa alebo dospelého, musí byť veriaci, aby sa jeho viera a spôsob života stali vzorom pre budúce krstné dieťa. Duchovné príbuzenstvo medzi krstnými rodičmi a krstnými deťmi trvá po celý ich život. Krst dieťaťa nemožno považovať za porušenie jeho práv alebo slobody, pretože rovnako ako rodičia alebo opatrovníci kŕmia dieťa a učia ho pre jeho vlastné dobro, tak aj veriaci rodičia, keď privádzajú svoje dieťa k tajomstva krstu, otvárajú mu cestu k životu v Bohu.
419 Obrad krstu sa začína ustanovením katechumena — prípravou človeka na krst. V úvodnej modlitbe kňaz kladie svoju ruku na katechumena. Takto Cirkev berie do svojej starostlivosti katechumena, „ktorý bol uznaný za hodného utiekať sa k tvojmu [Božiemu] svätému menu a nájsť ochranu v tôni tvojich [Božích] krídel.“[9] Potom pomocou modlitby a exorcizmov Cirkev chráni katechumena pred vplyvom Satana. Následne sa katechumen buď osobne, alebo prostredníctvom krstných rodičov zrieka Satana a jeho skutkov a zjednocuje sa s Kristom Spasiteľom. Na znak tohto zjednotenia s Kristom katechumen prechádza z chrámovej predsiene (symbol sveta) do stredu lode (symbol Kristovej Cirkvi).
420 Bezprostredne pred ponorením (alebo poliatím) kňaz pomaže katechumena posväteným olejom. Toto pomazanie je znakom sily Svätého Ducha prijatej v krste. Udeľuje sa katechumenovi ako „meč spravodlivosti“ na „odvrátenie každého pôsobenia diabla“ a „obnovenie tela i duše“.[10] Kňaz pomazáva čelo, hruď, plecia, uši, ruky a nohy.[11] Pomazáva čelo, „aby sa rozum otváral na pochopenie a prijatie tajomstiev Kristovej viery“. Pomazáva hruď, aby pokrstený „miloval Pána Boha celým svojím srdcom“. Plecia sa pomazávajú, aby „ochotne zobral na seba príjemné Kristovo jarmo“. Uši sa pomazávajú, „aby mu sluch slúžil na počúvanie viery a prijímanie hlasu božského evanjelia“. Nakoniec sa pomazávajú krstenému ruky i nohy, aby „zdvíhal svoje ruky k svätyni, aby v každom čase konal spravodlivo“ a „kráčal v šľapajach Kristových prikázaní“. Pomazanie tela naznačuje, že v krste sa obnovuje celá prirodzenosť človeka spolu so všetkými jeho zmyslami.
421 Krst sa vykonáva vodou, ktorá je symbolom života, ale aj smrti („vody potopy“, porov. Gn 6 – 9). Prechod cez vody Červeného mora symbolizuje spásu (porov. Ex 14), zatiaľ čo obmytie vodou je symbolom uzdravenia (napr. uzdravenie Námana z malomocenstva, porov. 2 Kr 5, 10 – 14). Keď kňaz tri razy ponára osobu do vody alebo jej tri razy leje vodu na čelo, vyhlasuje: „Krstí sa Boží služobník (meno) v mene Otca. I Syna. I Svätého Ducha. Amen.“ Krst je smrťou „starého človeka“ a zrodením „nového človeka“, zjednoteného s tromi božskými osobami – Otcom, Synom a Svätým Duchom (porov. Mt 28, 19). K tomu dochádza pomocou zjednotenia s Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním (porov. Rim 6). Na znak nového narodenia sa pokrstenému dáva kresťanské meno, ktorým ho Cirkev uvádza do duchovného príbuzenstva s jeho nebeským patrónom.
422 Novonarodený v Kristovi dostáva biele rúcho, krstné rúcho (kryžmo). Je to rúcho spravodlivosti a symbolizuje „oblečenie si“ zmŕtvychvstalého Krista: „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Oblečenie si Krista znamená, že novopokrstení sa stali novými ľuďmi: odetí do svetlého rúcha ohlasujú pred ostatnými, že Kristus žije a pôsobí v nich. Kňaz podáva novopokrstenému zažatú sviecu so slovami: „Prijmi túto horiacu sviecu a po celý svoj život sa usiluj o svoje prežiarenie svetlom viery a dobrých skutkov, aby si mohol, keď príde Pána, radostne mu vyjsť v ústrety so všetkými svätými.“ Tak ako Kristus je „svetlo [ktoré] vo tmách svieti“ (porov. Jn 1, 5), tak aj ten, kto bol osvietený Kristom v krste, je povolaný byť „svetlom sveta“ (Mt 5, 14).
Celebrant tajomstva krstu
423 Tajomstvo krstu zvyčajne celebruje kňaz. Je duchovným otcom farského spoločenstva, ku ktorému sa novopokrstený pripája (a teda náležitým predsedajúcim). Ak však existuje nebezpečenstvo smrti, krstiť môže každý kresťan. V takom prípade sa krst vykonáva trojnásobným poliatím človeka vodou so slovami: „Krstí sa Boží služobník (meno) v mene Otca. I Syna. I Svätého Ducha. Amen.“ Často sa stáva, že človek, ktorý prijíma krst v nebezpečenstve smrti, tak robí bez úplného liturgického obradu. Ak tento človek prežije a uzdraví sa, treba ho priviesť ku kňazovi, ktorý dokončí spomenutý obrad a vykoná aj myropomazanie. Tajomstvá krstu a myropomazania sa prijímajú len raz za život, lebo po tom, čo sme sa narodili v Kristovi skrze Svätého Ducha, navždy zostávame deťmi Otca.
Zdroj: https://eeparchy.com/wp-content/uploads/2020/08/Christ-our-Pascha-Catechism-of-the-Ukrainian-Catholic-Church-by-Comission-for-the-Catehism-z-lib.org_.pdf Preložil o. Ján Krupa
[1] Kongregácia pre východné cirkvi, Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, 51.
[2] Bazil Veľký, Homília 13, Protreptikum o svätom krste, 1: PG 31, 425.
[3] Trebník, Obrad krstu, Pokojná ekténia.
[4] Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, 3, 14: PG 33, 444 – 445.
[5] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 10, 26: PG 32, 113.
[6] Trebník, Obrad krstu, Modlitba exorcizmu.
[7] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 12, 28: PG 32, 117.
[8] Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, 1, 5: PG 33, 377.
[9] Trebník, Obrad krstu, Modlitba nad katechumenom.
[10] Trebník, Obrad krstu, Modlitba pre požehnanie oleja.
[11] Trebník, Obrad krstu, Modlitba pre požehnanie oleja.
