Kristus – naša pascha: Sväté tajomstvá kresťanského života všeobecne
Sväté tajomstvá: sviatosti v tradícii byzantského obradu
Tajomstvo – Kristus je uprostred nás
403 Vo Svätom písme a v učení Otcov má pojem tajomstvo [čo je synonymum pre sviatosť v rôznych východných kresťanských jazykoch] mimoriadne široký význam. „Tajomstvo Božej vôle“ je to, čo svätý Pavol nazýva Božím plánom v plnosti času „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“ (Ef 1, 9 – 10). Pre kresťanov tajomstvo v konečnom dôsledku znamená Krista uprostred nás (porov. Kol 1, 27). Poznanie Božieho spásneho tajomstva je teda poznaním Krista, „v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2, 3). Stručne povedané, tajomstvo – Tajomstvo– je Kristus a všetko, čo On pre nás urobil a robí.
404 Po svojom nanebovstúpení Kristus naďalej zostáva medzi svojimi učeníkmi – kresťanmi všetkých vekov – a koná pre ich spásu i spásu celého sveta. Toto ohlasujeme v kondáku sviatku: „Vystúpil si do slávy, Kriste, Bože náš, nijako vzdialený, ale zostávajúc nerozlučný.“[1] Tieto slová sú ozvenou Pánovho uistenia: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Vo svojej Cirkvi Kristus naďalej učí, živí, uzdravuje, odpúšťa a oživuje. A tak Cirkev sama osebe môže byť nazývaná tajomstvom jeho prítomnosti, miestom, kde sa stretávajú Boh a ľudia. Rímsky pápež v 5. storočí svätý Lev Veľký vysvetlil: „To, čo bolo dovtedy [do Kristovho nanebovstúpenia] viditeľné z nášho Vykupiteľa, sa zmenilo na sviatostnú prítomnosť.“[2]
Sedem sviatostných tajomstiev
405 Spásne a posväcujúce pôsobenie Cirkvi sa uskutočňuje v siedmich svätých tajomstvách: krst, myropomazanie, Eucharistia, pokánie, sväté pomazanie, manželstvo a posvätné stavy. Pomocou týchto posvätných úkonov Cirkvi Kristus udeľuje milosť Svätého Ducha. Skrze tieto tajomstvá Cirkev posväcuje veriacich na ich ceste k plnosti života v Kristovi. Pomocou viditeľných znakov (napr. voda, myro, chlieb a víno, rukopoloženie) Kristus buduje svoju Cirkev vo svätých tajomstvách. V liturgických úkonoch tajomstiev pôsobí Božia milosť a veriaci vstupujú do Božieho života. Účasťou na viditeľnej forme tajomstva, t. j. pomocou liturgického úkonu, sa stávame účastnými na Božom spásnom pôsobení milosti. „Keď [neveriaci] počuje o lavóre, považuje to len za vodu, ale ja vidím nielen to, čo je viditeľné, ale aj očistenie duše, ktoré je dielom Ducha.“[3] Vonkajšia forma obradu a jeho materiálne vyjadrenia sú životne dôležité, pretože symbolizujú naše zbožštenie a zjavujú prvé plody premenenej prirodzenosti.
Sväté tajomstvá sú synergiou Boha a ľudí
406 Synergia, resp. súčinnosť Boha a ľudí v tajomstvách sa prejavuje ako výmena, v ktorej sa Boh odhaľuje v láske, udeľuje svoju milosť – svoj samotný život – ľuďom, ktorí prijímajú tento dar a na oplátku odpovedajú láskou. Spása ľudí spočíva práve v tom, že sa v Kristovi stávajú schopnými milovať tak, ako Kristus miloval nás (porov. Jn 13, 34). Keď sa ľudia otvárajú daru milosti, úplne sa odovzdávajú Božej vôli, aby rástli vo viere, nádeji a láske až „k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4, 13).
Mystický život Cirkvi
407 Pomocou krstu, myropomazania a Eucharistie, nazývaných tajomstvá kresťanskej iniciácie, sa človek stáva údom Kristovho tela a je mu umožnené podieľať sa na Kristovom kňazskom, kráľovskom a prorockom poslaní. Skrze tajomstvá pokánia a pomazania, nazývané tajomstvá uzdravenia, dostávame duchovné i telesné uzdravenie. Pomocou tajomstiev služby, kňazstva a manželstva, sú kresťania zasväcovaníí službe cirkevnému spoločenstvu, resp. domácej cirkvi.
Zdroj: Kristus – naša pascha. Preložil o. Ján Krupa
[1] Kvetná trioda, Nanebovstúpenie nášho Pána Ježiša Krista, Kondák.
[2] Lev Veľký, Kázeň 74, 2: PL 54, 398.
[3] Ján Zlatoústy, Homílie na 1 Korinťanom, 7, 2: PG 61, 55.
Zdroj obrázka: https://orthodoxpebbles.com/orthodox-basics/holy-communion
