Ochrana (Pokrov) Bohorodičky

Oddanosť byzantských katolíkov Bohorodičke

Dňa 6. októbra 1974 biskupi byzantsko-rusínskej Munhallskej metropolitnej provincie posvätili nádhernú kaplnku byzantského obradu na počesť Bohorodičky v Národnej svätyni Nepoškvrneného počatia vo Washingtone, hlavnom meste USA. Má to byť trvalá pamiatka, symbol lásky, ktorú rusínsky ľud prechováva k Bohorodičke.Pri tejto slávnostnej príležitosti, ktorej svedkami boli tisíce ľudí, metropolitný arcibiskup Štefan J. Kočiško prečítal spoločne vydané Vyhlásenie o zasvätení metropolitnej provincie Bohorodičke s titulom jej Ochrany – Pokrova, pokračujúc v stáročnej tradícii svojich predkov v Európe, ktorí odnepamäti zvolávali orodovanie Bohorodičky pred trónom jej božského Syna.

Keď v roku 1773 rakúsko-uhorská vláda trvala na znížení počtu prikázaných sviatkov pre svojich byzantských katolíkov, ctihodný mukačevský biskup Andrej Bačinský (1773 – 1809) odpovedal: „Nemôžeme vypustiť sviatok Pokrova (Ochrany), lebo je to patronátny sviatok našej eparchie a náš ľud je zvyknutý svätiť ho veľmi slávnostne.“ A tak tento sviatok zostal medzi prikázanými sviatkami vo všetkých našich eparchiách v Európe.

Jeden z podkladov mimoriadnej oddanosti rusínskych veriacich Bohorodičke pochádza zo samotnej náklonnosti všetkých slovanských národov k matriarchálnemu spoločenskému systému. Vo všetkých slovanských rodinách je matka vysoko rešpektovaná, opatrovaná a milovaná. Uctievanie Bohorodičky slovanským ľudom má zdravý biblický základ. Keď náš Spasiteľ zomieral na kríži, zveril celú svoju Cirkev do materskej starostlivosti Márie slovami: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26).

Historickým základom pre uctievanie Bohorodičky s titulom „Ochrana“ je videnie sv. Andreja a jeho učeníka sv. Epifána v mariánskom chráme v Blachernách za hradbami Konštantínopola. V tomto chráme sa od roku 458 uchovávalo a uctievalo vzácne rúcho blaženej Matky.

Za vlády Leva VI. Múdreho († 912) postihla Konštantínopol morová epidémia, ktorá decimovala tamojšie obyvateľstvo. V úzkosti sa ľudia zhromaždili v blachernskom chráme, aby Bohorodičku prosili o orodovanie za nich. Svätí Andrej a Epifán, keď sa modlili spolu s davom, mali videnie blaženej Matky, ktorá bola obklopená svätými, modlila sa s roztiahnutými rukami a ronila slzy súcitu.

Na konci modlitby si Bohorodička z hlavy zložila plášť (omoforion) a rozprestrela ho nad davom ľudí ako gesto svojej nebeskej ochrany. Mor okamžite ustúpil a od tej doby sa sviatok Ochrany (Pokrova) Bohorodičky slávil v Konštantínopole každoročne v prvý deň októbra.

Máriina veľkosť a moc majú svoj pôvod v jej božskom materstve. Na treťom ekumenickom koncile, ktorý sa konal v roku 431 v Efeze, bola Mária definovaná ako Theotokos – „Bohorodička“. Doktrína o jej nepoškvrnenom počatí, slávnostne vyhlásená v roku 1854, objasňuje, že ako Bohorodička bola počatá bez hriechu.

Pretože sa mala stať živým príbytkom nášho Spasiteľa, bola „milostiplná“ – všesvätá (porov. Lk 1, 29; po grécky: panagia). Hoci porodila Božieho Syna, bola a zostala pannou, lebo Syn, ktorého porodila, bol počatý od Svätého Ducha (Táto doktrína bola definovaná v roku 553 na piatom ekumenickom koncile, ktorý sa zhromaždil v Konštantínopole).

Keď sa stala Bohorodičkou, stala sa aj našou matkou, keďže sme údmi Kristovho mystického Tela, t. j. jeho Cirkvi (porov. Ef 5, 29 – 30). Máriu ako Bohorodičku vzal jej božský Syn s telom i dušou do neba, ako to v roku 1950 proklamuje doktrína o Nanebovzatí Panny Márie.

Toto byzantskí katolíci veria a vyznávajú. Slávnostne sa pridržiavajú učenia Cirkvi, že požehnaná Panna Mária – Theotokos – Bohorodička je „čestnejšia ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni“ (Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho).

Mária preukázala svoju materinskú starostlivosť a mocnú ochranu svojho ľudu na rôznych miestach a v rôznych časoch. Kto by mohol spočítať jej zjavenia a uzdravenia, najmä prostredníctvom jej zázračných ikon? Ich počet je veľký tak na Východe, ako aj na Západe. Aj rusínsky ľud bol príjemcom jej nežnej starostlivosti a jej príhovoru pred trónom jej božského Syna.

Prvý záznam je z roku 1670, keď jej ikona zázračne ronila slzy v drevenom chráme v Klokočove (dnes Slovensko). To sa zopakovalo v roku 1696 v Mariapócs (dnes Maďarsko). O tri roky neskôr jej ikona ronila slzy vo farskom chráme v obci Mikola neďaleko mesta Cluj (dnes Rumunsko). Keď cisárska rodina vzala pôvodnú ikonu z Mariapócs do Viedne, kde sa teraz nachádza v Dóme svätého Štefana, prestala zázračné roniť slzy. Kópia pôvodnej ikony, zhotovená, aby ju nahradila v chráme v Mariapócs, zázračne ronila slzy v roku 1717 a znovu v roku 1905.

Mukačevský biskup Juraj Genad Bizanci, OSBM (1716 – 1733) začal s výstavbou veľkolepého chrámu na počesť Bohorodičky v Mariapócs. Biskup Michal Manuel Olšavský, OSBM ho posvätil a zveril do duchovnej starostlivosti otcov baziliánov. Pri slávnostnej posviacke tohto chrámu v roku 1756 biskup Olšavský zveril svoju eparchiu a celý svoj ľud do ochrany Bohorodičky a vyhlásil sviatok Ochrany (Pokrova) za patronátny sviatok Mukačevskej eparchie.

Po prvej svetovej vojne chrám v Mariapócs zostal v Maďarsku. Byzantskí veriaci Ruténie, ktorí naďalej chceli verejne prejavovať svoju lásku k Bohorodičke a zostať pod jej ochranou, začali putovať do baziliánskeho monastiera na Černečej hore v Mukačeve, kde v roku 1926 biskup Peter Gebej (1924 – 1931) vystavil ďalšiu zázračnú ikonu na verejné uctievanie. Táto ikona bola napísaná v roku 1453 v Konštantínopole a bola darom od pápeža Pia XI. Pri príležitosti vystavenia tejto ikony biskup znovu zasvätil Mukačevskú eparchiu Ochrane Bohorodičky, pričom ju prosil, aby „rozprestrela svoj ochranný omoforion nad kňazmi, naším dobrým ľudom a milovanou Mukačevskou eparchiou“.

Prostredníctvom jej príhovorov a prostredníctvom oficiálneho vyhlásenia sa Theotokos – Bohorodička – Presvjataja Bohorodica stala cennou súčasťou našej náboženskej tradície.

Rusíni v USA pokračujú v mimoriadnom uctievaní Bohorodičky. Od roku 1935 každý víkend Sviatku práce (ten sa slávi v prvý septembrový pondelok) putujú na Vrch svätej Makríny (Mount Saint Macrina) v Uniontowne v štáte Pensylvánia, aby si ju verejne uctili a pomodlili sa pred jej ikonou s titulom Naša Pani ustavičnej pomoci. Túto ikonu komunite daroval pápež Pius XI. so žiadosťou, aby pod týmto titulom pestovali oddanosť Bohorodičke. Počas výročnej mariánskej púte na Sviatok práce v roku 1954 sa klérus, rehoľníci a veriaci eparchie zasvätili jej Ochrane (Pokrovu).

V eparchii Parma si verejne uctievajú požehnanú Pannu Máriu prostredníctvom každoročnej púte, ktorá sa koná v čase jej sviatku Zosnutia – Uspenija – vo Svätyni Našej Pani z Mariapócs v Burtone v štáte Ohio.

Eparchia Passaic má identickú svätyňu v Matawane v štáte New Jersey. Je v duchovnej starostlivosti maďarských otcov baziliánov. Tam sa každoročne koná podobná púť. Veriaci a duchovenstvo sa zúčastňujú aj na každoročnej augustovej púti východných františkánov v Sybertsville v štáte Pensylvánia.

Najnovšou svätyňou, ktorú rusínski veriaci v Amerike zasvätili blaženej Matke – Bohorodičke, je svätyňa Svätej Ochrany v Národnej svätyni Nepoškvrneného počatia vo Washingtone, D.C.

Táto svätyňa bola postavená vďaka ich ohromnej štedrosti na znak poďakovania požehnanej Panne Márii a ako prejav ich lásky a oddanosti Bohorodičke. Posviacka tejto svätyne v októbri 1974 bola načasované tak, aby sa zhodovala s oslavou Zlatého výročia založenia našej eparchie. Práve na koncelebrovanej pontifikálnej liturgii v deň posviacky zaznelo Vyhlásenie hierarchov, ktorým sa klerici, rehoľníci a veriaci zverili do ochrany blaženej Matky.

Pod jej mocnou ochranou začali rusínski veriaci druhé polstoročie svojho náboženského života a služby organizovanému náboženskému životu v Spojených štátov amerických (píše autor tohto článku okolo roku 1980). Konajú tak v atmosfére, keď sú viac známi, viac rešpektovaní, cirkevne silnejší, pretože majú metropolitnú provinciu s metropolitným arcibiskupom, (prvýkrát v dejinách svojho ľudu) archieparchiu a dve eparchie, dvoch sufragánnych biskupov a jedného pomocného biskupa a v každej eparchii sa zriaďujú nové farnosti. S vďačnosťou pripisujú tento rast Máriinmu neutíchajúcemu orodovaniu v ich prospech. S neochvejnou láskou k nej a „pod jej ochranou“ hľadia do budúcnosti s väčšou dôverou a ešte silnejšou vierou.

„Presvätá Bohorodička, zachráň nás!“ „Presvjataja Bohorodice, spasi nas!“

Modlitba

Pod tvoju ochranu sa utiekame, Bohorodička Panna. Prosbami našimi nepohŕdaj v potrebách našich, ale vysloboď nás z nebezpečenstva, ty jediná čistá a požehnaná.

Preslávna, vždycky Panna, Bohorodička Mária, Matka Krista, nášho Boha, prijmi naše modlitby a predlož ich svojmu Synovi a nášmu Bohu, nech spasí a osvieti tvojím prostredníctvom naše duše.

Bohorodičník

Nezahanbiteľná Zastankyňa kresťanov, nenahraditeľná Prostredníčka u Tvorcu. Nepohrdni hlasnými modlitbami hriešnikov, ale príď nám, Dobrotivá, na pomoc, veď ťa stále vzývame, predstihni prosebníkov v naliehavých žiadostiach, zastávaj sa, Bohorodička, svojich verných ctiteľov.

Zdroj: https://archpitt.org/devotion-of-byzantine-catholics-to-the-mother-of-god/ Preložil o. Ján Krupa